. . . "Koyamaki ou pinheiro-guarda-chuva-japon\u00EAs (Sciadopitys verticillata) \u00E9 uma con\u00EDfera \u00FAnica end\u00EAmica do Jap\u00E3o. \u00C9 o membro solit\u00E1rio da fam\u00EDlia Sciadopityaceae e g\u00EAnero Sciadopitys, um f\u00F3ssil vivo sem parentes pr\u00F3ximos e conhecidos nos registros f\u00F3sseis desde h\u00E1 cerca de 230 milh\u00F5es de anos. Trata-se de uma planta perene que pode atingir entre 15 e 27 metros de altura, cujos ramos principais sustentam verticilos de clad\u00F3dios (caules que parecem folhas) verdes, longos e flex\u00EDveis, com cerca de 7\u201312 cm.Por vexes o clad\u00F3dio bifurca-se e produz um bot\u00E3o no \"v\" da bifurca\u00E7\u00E3o. As pinhas t\u00EAm entre 6 e 11 cm, levam cerca de 18 meses a a tingir a maturidade e possuem escamas achatadas que se abrem de forma a libertar as sementes. Apesar do seu crescimento lento e alto custo, \u00E9 uma \u00E1rvore bastante atraente e popular em jardins."@pt . . . . . . . . "NT"@en . . "Sciadopitys verticillata"@it . . . . . "\u30B3\u30A6\u30E4\u30DE\u30AD\uFF08\u9AD8\u91CE\u69D9\u3001\u9AD8\u91CE\u69C7\u3001\u5B66\u540D\uFF1ASciadopitys verticillata\uFF09\u306F\u3001\u30DE\u30C4\u76EE\u30B3\u30A6\u30E4\u30DE\u30AD\u79D1\u306E\u65E5\u672C\u306E\u56FA\u6709\u7A2E\u3002\u5E38\u7DD1\u91DD\u8449\u6A39\u3067\u9AD8\u6728\u3068\u306A\u308B\u3002\u5225\u540D\u30DB\u30F3\u30DE\u30AD\u3002\u30B3\u30A6\u30E4\u30DE\u30AD\u79D1\u306F1\u5C5E1\u7A2E\u3067\u3042\u308A\u3001\u30B3\u30A6\u30E4\u30DE\u30AD\u306E\u307F\u3092\u542B\u3080\u3002"@ja . "\uAE08\uC1A1(\u91D1\u677E, \uBB38\uD654\uC5B4: \uAE08\uC194, \uD559\uBA85: Sciadopitys verticillata \uC2A4\uD0A4\uC544\uB3C4\uD53C\uD2F0\uC2A4 \uBCA0\uB974\uD2F0\uD0AC\uB77C\uD0C0[*])\uB294 \uD0DD\uC0AC\uBAA9\uC758 \uB2E8\uD615 \uACFC\uC778 \uAE08\uC1A1\uACFC(\u91D1\u677E\u79D1, \uD559\uBA85: Sciadopityaceae \uC2A4\uD0A4\uC544\uB3C4\uD53C\uD2F0\uC544\uCF00\uC544\uC774[*])\uC758 \uB2E8\uD615 \uC18D\uC778 \uAE08\uC1A1\uC18D(\u91D1\u677E\u5C6C, \uD559\uBA85: Sciadopitys \uC2A4\uD0A4\uC544\uB3C4\uD53C\uD2F0\uC2A4[*])\uC5D0 \uC18D\uD558\uB294 \uC720\uC77C\uD55C \uC885\uC774\uB2E4. \uB298\uD478\uB978 \uBC14\uB298\uC78E\uB098\uBB34\uC774\uB2E4. \uC77C\uBCF8\uC758 \uACE0\uC720\uC885\uC774\uB77C\uACE0 \uC54C\uACE0 \uC788\uC9C0\uB9CC \uC911\uAD6D \uC800\uC7A5\uC131(\u6D59\u6C5F\u7701) \uD0C0\uC774\uC800\uC6B0\uC2DC(\u53F0\u5DDE\u5E02)\uC5D0\uC11C \uC77C\uBCF8\uC73C\uB85C \uAC74\uB108\uAC10, \uADFC\uC5F0\uC885\uC774 \uC5C6\uB294 \uC0B4\uC544\uC788\uB294 \uD654\uC11D\uC774\uB2E4. \uC18C\uB098\uBB34 \uC885\uB958\uB85C \uC78E\uB4B7\uBA74\uC774 \uD669\uBC31\uC0C9\uC744 \uB760\uB294 \uB370\uC11C \uC720\uB798\uB41C \uC774\uB984\uC774\uB2E4. \uD0A4\uB294 10~40m\uC5D0 \uC774\uB974\uACE0, \uBC14\uB298\uC78E\uC740 \uB450 \uAC1C\uC529 \uBB36\uC5EC\uC11C 15~40\uC30D\uC774 \uCD18\uCD18\uD558\uAC8C \uB3CC\uB824\uB09C\uB2E4. \uC78E \uC591\uBA74\uC5D0 \uD648\uC774 \uB098 \uC788\uB2E4. \uC554\uC218\uD55C\uADF8\uB8E8\uB85C 3~4\uC6D4\uC5D0 \uAF43\uC774 \uD53C\uB294\uB370, \uC218\uAF43\uC740 \uB465\uAE00\uACE0 \uC554\uAF43\uC740 \uD0C0\uC6D0 \uBAA8\uC591\uC774\uBA70 \uAC00\uC9C0 \uB05D\uC5D0 \uB2EC\uB9B0\uB2E4. 10\uC6D4\uC5D0 \uC5EC\uB294 \uC5F4\uB9E4\uB294 \uACE7\uAC8C \uC11C\uACE0 \uB05D\uC5D0 \uC78E\uC774 \uB098\uAE30\uB3C4 \uD55C\uB2E4. \uBC31\uC81C \uBB34\uB839\uC655\uC758 \uBB34\uB364\uC778 \uBB34\uB839\uC655\uB989 \uB0B4\uBD80\uC5D0 \uC704\uCE58\uD55C \uC655\uC758 \uAD00 \uC7AC\uB8CC\uB85C \uC4F0\uC600\uB2E4."@ko . . "El pi para-sol japon\u00E8s (Sciadopitys verticillata) que al Jap\u00F3 s'anomena Koyamaki \u00E9s una con\u00EDfera end\u00E8mica del Jap\u00F3. La fam\u00EDlia Sciadopityaceae t\u00E9 un sol g\u00E8nere Sciadopitys i una \u00FAnica esp\u00E8cie actual Sciadopitys verticillata (que en llat\u00ED significa Pi para-sol verticil\u00B7lat) Es considera, com el Ginkgo, un f\u00F2ssil vivent. En el per\u00EDode Tri\u00E0sic s'han trobat f\u00F2ssils de l'esp\u00E8cie Sciadopitys tertiara que aleshores estava estesa per gran part del m\u00F3n."@ca . . . . "1111576039"^^ . "\u0421\u0446\u0438\u0430\u0434\u043E\u043F\u0438\u0442\u0438\u0441 \u0438\u043B\u0438 \u044F\u043F\u043E\u043D\u0441\u043A\u0430\u044F \u0437\u043E\u043D\u0442\u0438\u0447\u043D\u0430\u044F \u043F\u0438\u0445\u0442\u0430 (\u043B\u0430\u0442. Sciadopitys, \u043E\u0442 \u0434\u0440.-\u0433\u0440\u0435\u0447. \u03C3\u03BA\u03B9\u03AC\u03C2 \u00AB\u043D\u0430\u0432\u0435\u0441\u00BB \u0438 \u03C0\u03AF\u03C4\u03C5\u03C2 \u00AB\u043F\u0438\u043D\u0438\u044F\u00BB) \u2014 \u043C\u043E\u043D\u043E\u0442\u0438\u043F\u043D\u044B\u0439 \u0440\u043E\u0434 \u043C\u043E\u043D\u043E\u0442\u0438\u043F\u043D\u043E\u0433\u043E \u0441\u0435\u043C\u0435\u0439\u0441\u0442\u0432\u0430 \u0421\u0446\u0438\u0430\u0434\u043E\u043F\u0438\u0442\u0438\u0441\u043E\u0432\u044B\u0435 (Sciadopityaceae). \u0415\u0434\u0438\u043D\u0441\u0442\u0432\u0435\u043D\u043D\u044B\u0439 \u0432\u0438\u0434 \u2014 \u0421\u0446\u0438\u0430\u0434\u043E\u043F\u0438\u0442\u0438\u0441 \u043C\u0443\u0442\u043E\u0432\u0447\u0430\u0442\u044B\u0439 (Sciadopitys verticillata). \u0420\u0430\u0441\u0442\u0435\u043D\u0438\u0435 \u043F\u0440\u0438\u043C\u0435\u0447\u0430\u0442\u0435\u043B\u044C\u043D\u043E \u0443\u043D\u0438\u043A\u0430\u043B\u044C\u043D\u043E\u0441\u0442\u044C\u044E \u0441\u0432\u043E\u0435\u0439 \u0445\u0432\u043E\u0438."@ru . "\u30B3\u30A6\u30E4\u30DE\u30AD\uFF08\u9AD8\u91CE\u69D9\u3001\u9AD8\u91CE\u69C7\u3001\u5B66\u540D\uFF1ASciadopitys verticillata\uFF09\u306F\u3001\u30DE\u30C4\u76EE\u30B3\u30A6\u30E4\u30DE\u30AD\u79D1\u306E\u65E5\u672C\u306E\u56FA\u6709\u7A2E\u3002\u5E38\u7DD1\u91DD\u8449\u6A39\u3067\u9AD8\u6728\u3068\u306A\u308B\u3002\u5225\u540D\u30DB\u30F3\u30DE\u30AD\u3002\u30B3\u30A6\u30E4\u30DE\u30AD\u79D1\u306F1\u5C5E1\u7A2E\u3067\u3042\u308A\u3001\u30B3\u30A6\u30E4\u30DE\u30AD\u306E\u307F\u3092\u542B\u3080\u3002"@ja . . "So\u015Bnica japo\u0144ska (Sciadopitys verticillata Sieb. & Zucc.) \u2013 gatunek zimozielonego drzewa, b\u0119d\u0105cy jedynym wsp\u00F3\u0142czesnym przedstawicielem rodziny so\u015Bnicowatych (Sciadopityaceae). Jest \u017Cyw\u0105 skamienia\u0142o\u015Bci\u0105 ze wzgl\u0119du na brak bliskich \u017Cyj\u0105cych krewnych. W mezozoiku gatunek by\u0142 szeroko rozprzestrzeniony. Wsp\u00F3\u0142cze\u015Bnie wyst\u0119puje w stanie dzikim tylko w Japonii, gdzie zachowa\u0142 si\u0119 na nielicznych stanowiskach w naturze na wyspach Honsiu, Kiusiu i Sikoku. Ro\u015Bnie tam w g\u00F3rskich, wilgotnych lasach w wilgotnym klimacie o \u0142agodnych zimach, na \u017Cyznych, g\u0142\u0119bokich i kwa\u015Bnych glebach. Ro\u015Blina charakterystyczna z powodu ok\u00F3\u0142kowego u\u0142o\u017Cenia mi\u0119kkich, do\u015B\u0107 szerokich igie\u0142. Ze wzgl\u0119du na efektowny pokr\u00F3j jest uprawiana, przy czym wymaga stanowisk wilgotnych \u2013 \u017Ale znosi susze. W warunkach polskich polecana do uprawy tylko w zachodniej cz\u0119\u015Bci kraju. Pokr\u00F3j"@pl . . "Sciadopitys verticillata, aussi appel\u00E9e Pin parasol du Japon, est une esp\u00E8ce relique d'arbres conif\u00E8res, de l'ordre des Pinales, famille des Sciadopityaceae.Difficile \u00E0 situer dans la classification, les particularit\u00E9s morphologiques de cette esp\u00E8ce attestent d'une \u00E9volution tr\u00E8s particuli\u00E8re et \u00E9nigmatique."@fr . . . . . . . . . "Sciadopitys verticillata"@uk . . . . . . . "Sciadopitys"@ca . "Die Schirmtanne (Sciadopitys verticillata) ist die einzige Art der monotypischen Pflanzengattung Sciadopitys und zugleich die einzige Art der Familie der Schirmtannengew\u00E4chse (Sciadopityaceae) innerhalb der Ordnung der Kiefernartigen (Coniferales)."@de . . . . . . . . . . . "Koyamaki ou pinheiro-guarda-chuva-japon\u00EAs (Sciadopitys verticillata) \u00E9 uma con\u00EDfera \u00FAnica end\u00EAmica do Jap\u00E3o. \u00C9 o membro solit\u00E1rio da fam\u00EDlia Sciadopityaceae e g\u00EAnero Sciadopitys, um f\u00F3ssil vivo sem parentes pr\u00F3ximos e conhecidos nos registros f\u00F3sseis desde h\u00E1 cerca de 230 milh\u00F5es de anos. Apesar do seu crescimento lento e alto custo, \u00E9 uma \u00E1rvore bastante atraente e popular em jardins."@pt . . . . . . "Die Schirmtanne (Sciadopitys verticillata) ist die einzige Art der monotypischen Pflanzengattung Sciadopitys und zugleich die einzige Art der Familie der Schirmtannengew\u00E4chse (Sciadopityaceae) innerhalb der Ordnung der Kiefernartigen (Coniferales)."@de . . . . . "So\u015Bnica japo\u0144ska (Sciadopitys verticillata Sieb. & Zucc.) \u2013 gatunek zimozielonego drzewa, b\u0119d\u0105cy jedynym wsp\u00F3\u0142czesnym przedstawicielem rodziny so\u015Bnicowatych (Sciadopityaceae). Jest \u017Cyw\u0105 skamienia\u0142o\u015Bci\u0105 ze wzgl\u0119du na brak bliskich \u017Cyj\u0105cych krewnych. W mezozoiku gatunek by\u0142 szeroko rozprzestrzeniony. Wsp\u00F3\u0142cze\u015Bnie wyst\u0119puje w stanie dzikim tylko w Japonii, gdzie zachowa\u0142 si\u0119 na nielicznych stanowiskach w naturze na wyspach Honsiu, Kiusiu i Sikoku. Ro\u015Bnie tam w g\u00F3rskich, wilgotnych lasach w wilgotnym klimacie o \u0142agodnych zimach, na \u017Cyznych, g\u0142\u0119bokich i kwa\u015Bnych glebach. Pokr\u00F3j"@pl . . "Siebold & Zucc."@en . "\u65E5\u672C\u91D1\u677E"@zh . . . "Sciadopitys verticillata, aussi appel\u00E9e Pin parasol du Japon, est une esp\u00E8ce relique d'arbres conif\u00E8res, de l'ordre des Pinales, famille des Sciadopityaceae.Difficile \u00E0 situer dans la classification, les particularit\u00E9s morphologiques de cette esp\u00E8ce attestent d'une \u00E9volution tr\u00E8s particuli\u00E8re et \u00E9nigmatique."@fr . . . . . . . . . . . . "8265"^^ . . "Sciadopitys verticillata (\u043A\u043E\u0439\u043E\u043C\u0430\u043A\u0456) \u2014 \u0432\u0438\u0434 \u0445\u0432\u043E\u0439\u043D\u0438\u0445 \u0440\u043E\u0441\u043B\u0438\u043D \u043C\u043E\u043D\u043E\u0442\u0438\u043F\u043E\u0432\u043E\u0457 \u0440\u043E\u0434\u0438\u043D\u0438, \u0443\u043D\u0456\u043A\u0430\u043B\u044C\u043D\u0438\u0439 \u0445\u0432\u043E\u0439\u043D\u0438\u0439 \u0435\u043D\u0434\u0435\u043C\u0456\u043A \u042F\u043F\u043E\u043D\u0456\u0457, \u0432\u0456\u0434\u043E\u043C\u0438\u0439 \u0437\u0456 \u0441\u043A\u0430\u043C'\u044F\u043D\u0456\u043B\u043E\u0441\u0442\u0435\u0439 \u0432\u0456\u043A\u043E\u043C \u0431\u043B\u0438\u0437\u044C\u043A\u043E 230 \u043C\u0456\u043B\u044C\u0439\u043E\u043D\u0456\u0432 \u0440\u043E\u043A\u0456\u0432."@uk . "Sciadopitys verticillata, the k\u014Dyamaki or Japanese umbrella-pine, is a unique conifer endemic to Japan. It is the sole member of the family Sciadopityaceae and genus Sciadopitys, a living fossil with no close relatives. The oldest fossils of Sciadopitys are from the Late Cretaceous of Japan, and the genus was widespread in Laurasia during most of the Cenozoic, especially in Europe until the Pliocene."@en . . . . . "Pajehli\u010Dn\u00EDk p\u0159eslenat\u00FD (Sciadopitys verticillata), nebo pajehli\u010Dn\u00EDk p\u0159eslenit\u00FD, je st\u00E1lezelen\u00FD jehli\u010Dnat\u00FD strom. Je jedin\u00FDm druhem rodu pajehli\u010Dn\u00EDk z monotypick\u00E9 \u010Deled\u011B pajehli\u010Dn\u00EDkovit\u00E9 (Sciadopityaceae)."@cs . . . . . . . . . . . . . . "Sciadopitys"@en . . . . "\u0421\u0446\u0438\u0430\u0434\u043E\u043F\u0438\u0442\u0438\u0441"@ru . . . . . . . . . . . . . "\uAE08\uC1A1"@ko . "Sciadopitys verticillata"@en . . . . "Schirmtanne"@de . "439995"^^ . . . "De kransspar (Sciadopitys verticillata) of Japanse parasolden is een conifeer, die endemisch is in het zuiden van Japan. Het is een zeer populaire en opvallende tuinboom, ondanks zijn langzame groei en hoge aanschafkosten."@nl . . . . . "\u65E5\u672C\u91D1\u677E\uFF08\u5B78\u540D\uFF1ASciadopitys verticillata\uFF09\uFF0C\u70BA\u91D1\u677E\u79D1\u91D1\u677E\u5C5E\u552F\u4E00\u79CD\uFF0C\u53EA\u751F\u957F\u5728\u65E5\u672C\uFF0C\u662F\u5F53\u5730\u7684\u7279\u6709\u79CD\uFF0C\u76EE\u524D\u5DF2\u7ECF\u88AB\u5F15\u79CD\u5230\u4E16\u754C\u5404\u5730\uFF0C\u662F\u4E00\u79CD\u6BD4\u8F83\u73CD\u8D35\u7684\u89C2\u8D4F\u690D\u7269\u3002"@zh . . "El pi para-sol japon\u00E8s (Sciadopitys verticillata) que al Jap\u00F3 s'anomena Koyamaki \u00E9s una con\u00EDfera end\u00E8mica del Jap\u00F3. La fam\u00EDlia Sciadopityaceae t\u00E9 un sol g\u00E8nere Sciadopitys i una \u00FAnica esp\u00E8cie actual Sciadopitys verticillata (que en llat\u00ED significa Pi para-sol verticil\u00B7lat) Es considera, com el Ginkgo, un f\u00F2ssil vivent. En el per\u00EDode Tri\u00E0sic s'han trobat f\u00F2ssils de l'esp\u00E8cie Sciadopitys tertiara que aleshores estava estesa per gran part del m\u00F3n. En l'actualitat nom\u00E9s viu espont\u00E0niament als districtes japonesos de Honshu, Kyushu i Shikoku entre els 500 i 1000 metres d'altitud sota un clima molt pluj\u00F3s i de molta humitat relativa. \u00C9s un arbre de fulla persistent que pot arribar als 30 metres d'al\u00E7ada (l'exemplar m\u00E9s alt actual en fa 27). L'estructura de les fulles \u00E9s verticil\u00B7lada i molt peculiar. Compta amb fulles fotos\u00EDnt\u00E8tiques i fulles aparents no fotosint\u00E8tiques cladodis). Les pinyes fan fins a 11 cm. S'havia conservat i venerat en monestirs del Jap\u00F3 i tamb\u00E9 plantat com arbre forestal, per\u00F2 en ser de creixement molt lent ja no es fa servir, de vegades s'utilitza en jardineria per\u00F2 ha de ser en els llocs que compleixin els requeriments clim\u00E0tics tan especials de l'esp\u00E8cie."@ca . . . . "Solfj\u00E4dertall (Sciadopitys verticillata) \u00E4r ett tr\u00E4d i tallordningen som f\u00F6rst beskrevs av Carl Peter Thunberg, och fick sitt nu g\u00E4llande namn av Philipp Franz von Siebold och Joseph Gerhard Zuccarini. Solfj\u00E4dertall \u00E4r ensam i sl\u00E4ktet Sciadopitys samt i familjen Sciadopityaceae. Arten f\u00F6rekommer tillf\u00E4lligt i Sverige, men reproducerar sig inte. Inga underarter finns listade i Catalogue of Life. Artens ursprungliga utbredningsomr\u00E5de ligger i Japan p\u00E5 \u00F6arna Honshu, Kyushu och Shikoku. Tr\u00E4det hittas i kulliga omr\u00E5den och i bergstrakter mellan 200 och 1700 meter \u00F6ver havet. Solfj\u00E4dertallen hittas vanligen i blandskogar tillsammans med arter av \u00E4delcypress-sl\u00E4ktet, med Tsuga sieboldii, momigran och Pinus parviflora samt japansk h\u00E4stkastanj, junimagnolia, katsura (Cercidiphyllum japonicum), Acer rufinerve och arter av sl\u00E4ktet Eleutherococcus. Ofta best\u00E5r undervegetationen endast av mossa och ormbunkar. Ibland hittas mindre tr\u00E4d eller buskar som Ilex sugerokii och vinterb\u00E4r (Skimmia japonica). Ibland st\u00E5r solfj\u00E4dertallen ensam. Tr\u00E4det hotas av skogsavverkningar. P\u00E5 Honshu finns bara ett mindre best\u00E5nd kvar. P\u00E5 de andra \u00F6arna \u00E4r arten talrikare. IUCN kategoriserar arten globalt som n\u00E4ra hotad."@sv . "Pajehli\u010Dn\u00EDk p\u0159eslenat\u00FD (Sciadopitys verticillata), nebo pajehli\u010Dn\u00EDk p\u0159eslenit\u00FD, je st\u00E1lezelen\u00FD jehli\u010Dnat\u00FD strom. Je jedin\u00FDm druhem rodu pajehli\u010Dn\u00EDk z monotypick\u00E9 \u010Deled\u011B pajehli\u010Dn\u00EDkovit\u00E9 (Sciadopityaceae)."@cs . . . . . "Kransspar"@nl . . "* Pinus verticillata ( Siebold)\n* Podocarpus verticillatus ( Jacques)\n* Taxus verticillata (Thunb.) 1784"@en . . . "Sciadopitys"@en . . . "IUCN3.1"@en . "Solfj\u00E4dertall"@sv . . . . . . . . . . . . . "\u65E5\u672C\u91D1\u677E\uFF08\u5B78\u540D\uFF1ASciadopitys verticillata\uFF09\uFF0C\u70BA\u91D1\u677E\u79D1\u91D1\u677E\u5C5E\u552F\u4E00\u79CD\uFF0C\u53EA\u751F\u957F\u5728\u65E5\u672C\uFF0C\u662F\u5F53\u5730\u7684\u7279\u6709\u79CD\uFF0C\u76EE\u524D\u5DF2\u7ECF\u88AB\u5F15\u79CD\u5230\u4E16\u754C\u5404\u5730\uFF0C\u662F\u4E00\u79CD\u6BD4\u8F83\u73CD\u8D35\u7684\u89C2\u8D4F\u690D\u7269\u3002"@zh . . . "\uAE08\uC1A1(\u91D1\u677E, \uBB38\uD654\uC5B4: \uAE08\uC194, \uD559\uBA85: Sciadopitys verticillata \uC2A4\uD0A4\uC544\uB3C4\uD53C\uD2F0\uC2A4 \uBCA0\uB974\uD2F0\uD0AC\uB77C\uD0C0[*])\uB294 \uD0DD\uC0AC\uBAA9\uC758 \uB2E8\uD615 \uACFC\uC778 \uAE08\uC1A1\uACFC(\u91D1\u677E\u79D1, \uD559\uBA85: Sciadopityaceae \uC2A4\uD0A4\uC544\uB3C4\uD53C\uD2F0\uC544\uCF00\uC544\uC774[*])\uC758 \uB2E8\uD615 \uC18D\uC778 \uAE08\uC1A1\uC18D(\u91D1\u677E\u5C6C, \uD559\uBA85: Sciadopitys \uC2A4\uD0A4\uC544\uB3C4\uD53C\uD2F0\uC2A4[*])\uC5D0 \uC18D\uD558\uB294 \uC720\uC77C\uD55C \uC885\uC774\uB2E4. \uB298\uD478\uB978 \uBC14\uB298\uC78E\uB098\uBB34\uC774\uB2E4. \uC77C\uBCF8\uC758 \uACE0\uC720\uC885\uC774\uB77C\uACE0 \uC54C\uACE0 \uC788\uC9C0\uB9CC \uC911\uAD6D \uC800\uC7A5\uC131(\u6D59\u6C5F\u7701) \uD0C0\uC774\uC800\uC6B0\uC2DC(\u53F0\u5DDE\u5E02)\uC5D0\uC11C \uC77C\uBCF8\uC73C\uB85C \uAC74\uB108\uAC10, \uADFC\uC5F0\uC885\uC774 \uC5C6\uB294 \uC0B4\uC544\uC788\uB294 \uD654\uC11D\uC774\uB2E4. \uC18C\uB098\uBB34 \uC885\uB958\uB85C \uC78E\uB4B7\uBA74\uC774 \uD669\uBC31\uC0C9\uC744 \uB760\uB294 \uB370\uC11C \uC720\uB798\uB41C \uC774\uB984\uC774\uB2E4. \uD0A4\uB294 10~40m\uC5D0 \uC774\uB974\uACE0, \uBC14\uB298\uC78E\uC740 \uB450 \uAC1C\uC529 \uBB36\uC5EC\uC11C 15~40\uC30D\uC774 \uCD18\uCD18\uD558\uAC8C \uB3CC\uB824\uB09C\uB2E4. \uC78E \uC591\uBA74\uC5D0 \uD648\uC774 \uB098 \uC788\uB2E4. \uC554\uC218\uD55C\uADF8\uB8E8\uB85C 3~4\uC6D4\uC5D0 \uAF43\uC774 \uD53C\uB294\uB370, \uC218\uAF43\uC740 \uB465\uAE00\uACE0 \uC554\uAF43\uC740 \uD0C0\uC6D0 \uBAA8\uC591\uC774\uBA70 \uAC00\uC9C0 \uB05D\uC5D0 \uB2EC\uB9B0\uB2E4. 10\uC6D4\uC5D0 \uC5EC\uB294 \uC5F4\uB9E4\uB294 \uACE7\uAC8C \uC11C\uACE0 \uB05D\uC5D0 \uC78E\uC774 \uB098\uAE30\uB3C4 \uD55C\uB2E4. \uBC31\uC81C \uBB34\uB839\uC655\uC758 \uBB34\uB364\uC778 \uBB34\uB839\uC655\uB989 \uB0B4\uBD80\uC5D0 \uC704\uCE58\uD55C \uC655\uC758 \uAD00 \uC7AC\uB8CC\uB85C \uC4F0\uC600\uB2E4."@ko . "Pajehli\u010Dn\u00EDk p\u0159eslenat\u00FD"@cs . . . "Il genere Sciadopitys comprende un'unica specie vivente, endemica del Giappone, Sciadopitys verticillata, chiamata anche koyamaki."@it . "Il genere Sciadopitys comprende un'unica specie vivente, endemica del Giappone, Sciadopitys verticillata, chiamata anche koyamaki."@it . "Sciadopitys verticillata (\u043A\u043E\u0439\u043E\u043C\u0430\u043A\u0456) \u2014 \u0432\u0438\u0434 \u0445\u0432\u043E\u0439\u043D\u0438\u0445 \u0440\u043E\u0441\u043B\u0438\u043D \u043C\u043E\u043D\u043E\u0442\u0438\u043F\u043E\u0432\u043E\u0457 \u0440\u043E\u0434\u0438\u043D\u0438, \u0443\u043D\u0456\u043A\u0430\u043B\u044C\u043D\u0438\u0439 \u0445\u0432\u043E\u0439\u043D\u0438\u0439 \u0435\u043D\u0434\u0435\u043C\u0456\u043A \u042F\u043F\u043E\u043D\u0456\u0457, \u0432\u0456\u0434\u043E\u043C\u0438\u0439 \u0437\u0456 \u0441\u043A\u0430\u043C'\u044F\u043D\u0456\u043B\u043E\u0441\u0442\u0435\u0439 \u0432\u0456\u043A\u043E\u043C \u0431\u043B\u0438\u0437\u044C\u043A\u043E 230 \u043C\u0456\u043B\u044C\u0439\u043E\u043D\u0456\u0432 \u0440\u043E\u043A\u0456\u0432."@uk . . . . "Sciadopitys verticillata"@pt . "De kransspar (Sciadopitys verticillata) of Japanse parasolden is een conifeer, die endemisch is in het zuiden van Japan. Het is een zeer populaire en opvallende tuinboom, ondanks zijn langzame groei en hoge aanschafkosten."@nl . . . "So\u015Bnica japo\u0144ska"@pl . . "Sciadopitys verticillata"@fr . . . . . . . . . . "Sciadopitys verticillata, the k\u014Dyamaki or Japanese umbrella-pine, is a unique conifer endemic to Japan. It is the sole member of the family Sciadopityaceae and genus Sciadopitys, a living fossil with no close relatives. The oldest fossils of Sciadopitys are from the Late Cretaceous of Japan, and the genus was widespread in Laurasia during most of the Cenozoic, especially in Europe until the Pliocene."@en . . "\u0421\u0446\u0438\u0430\u0434\u043E\u043F\u0438\u0442\u0438\u0441 \u0438\u043B\u0438 \u044F\u043F\u043E\u043D\u0441\u043A\u0430\u044F \u0437\u043E\u043D\u0442\u0438\u0447\u043D\u0430\u044F \u043F\u0438\u0445\u0442\u0430 (\u043B\u0430\u0442. Sciadopitys, \u043E\u0442 \u0434\u0440.-\u0433\u0440\u0435\u0447. \u03C3\u03BA\u03B9\u03AC\u03C2 \u00AB\u043D\u0430\u0432\u0435\u0441\u00BB \u0438 \u03C0\u03AF\u03C4\u03C5\u03C2 \u00AB\u043F\u0438\u043D\u0438\u044F\u00BB) \u2014 \u043C\u043E\u043D\u043E\u0442\u0438\u043F\u043D\u044B\u0439 \u0440\u043E\u0434 \u043C\u043E\u043D\u043E\u0442\u0438\u043F\u043D\u043E\u0433\u043E \u0441\u0435\u043C\u0435\u0439\u0441\u0442\u0432\u0430 \u0421\u0446\u0438\u0430\u0434\u043E\u043F\u0438\u0442\u0438\u0441\u043E\u0432\u044B\u0435 (Sciadopityaceae). \u0415\u0434\u0438\u043D\u0441\u0442\u0432\u0435\u043D\u043D\u044B\u0439 \u0432\u0438\u0434 \u2014 \u0421\u0446\u0438\u0430\u0434\u043E\u043F\u0438\u0442\u0438\u0441 \u043C\u0443\u0442\u043E\u0432\u0447\u0430\u0442\u044B\u0439 (Sciadopitys verticillata). \u0420\u0430\u0441\u0442\u0435\u043D\u0438\u0435 \u043F\u0440\u0438\u043C\u0435\u0447\u0430\u0442\u0435\u043B\u044C\u043D\u043E \u0443\u043D\u0438\u043A\u0430\u043B\u044C\u043D\u043E\u0441\u0442\u044C\u044E \u0441\u0432\u043E\u0435\u0439 \u0445\u0432\u043E\u0438. \u0420\u0430\u043D\u0435\u0435 \u044D\u0442\u043E\u0442 \u0440\u043E\u0434 \u043F\u043E\u043C\u0435\u0449\u0430\u043B\u0438 \u0442\u0430\u043A\u0436\u0435 \u0432 \u0441\u0435\u043C\u0435\u0439\u0441\u0442\u0432\u0430 \u041A\u0438\u043F\u0430\u0440\u0438\u0441\u043E\u0432\u044B\u0435 \u0438 \u0422\u0430\u043A\u0441\u043E\u0434\u0438\u0435\u0432\u044B\u0435, \u043D\u043E \u0441\u043E\u0432\u0440\u0435\u043C\u0435\u043D\u043D\u044B\u0435 \u0433\u0435\u043D\u0435\u0442\u0438\u0447\u0435\u0441\u043A\u0438\u0435 \u0438\u0441\u0441\u043B\u0435\u0434\u043E\u0432\u0430\u043D\u0438\u044F \u043F\u043E\u043A\u0430\u0437\u0430\u043B\u0438, \u0447\u0442\u043E \u043C\u0435\u0436\u0434\u0443 \u0441\u0446\u0438\u0430\u0434\u043E\u043F\u0438\u0442\u0438\u0441\u043E\u043C \u0438 \u044D\u0442\u0438\u043C\u0438 \u0433\u0440\u0443\u043F\u043F\u0430\u043C\u0438 \u043D\u0435\u0442 \u0441\u0443\u0449\u0435\u0441\u0442\u0432\u0435\u043D\u043D\u043E\u0433\u043E \u0440\u043E\u0434\u0441\u0442\u0432\u0430. \u041D\u0435\u043A\u043E\u0442\u043E\u0440\u044B\u0435 \u0430\u0432\u0442\u043E\u0440\u044B (\u043D\u0430\u043F\u0440\u0438\u043C\u0435\u0440, \u0410. \u041B. \u0422\u0430\u0445\u0442\u0430\u0434\u0436\u044F\u043D) \u0432\u044B\u0434\u0435\u043B\u044F\u044E\u0442 \u0441\u0446\u0438\u0430\u0434\u043E\u043F\u0438\u0442\u0438\u0441 \u043D\u0435 \u0442\u043E\u043B\u044C\u043A\u043E \u0432 \u043E\u0442\u0434\u0435\u043B\u044C\u043D\u043E\u0435 \u0441\u0435\u043C\u0435\u0439\u0441\u0442\u0432\u043E, \u043D\u043E \u0438 \u0432 \u043E\u0442\u0434\u0435\u043B\u044C\u043D\u044B\u0439 \u043F\u043E\u0440\u044F\u0434\u043E\u043A: Sciadopityales Takht. ex Reveal (1993)."@ru . . . "verticillata"@en . . "Solfj\u00E4dertall (Sciadopitys verticillata) \u00E4r ett tr\u00E4d i tallordningen som f\u00F6rst beskrevs av Carl Peter Thunberg, och fick sitt nu g\u00E4llande namn av Philipp Franz von Siebold och Joseph Gerhard Zuccarini. Solfj\u00E4dertall \u00E4r ensam i sl\u00E4ktet Sciadopitys samt i familjen Sciadopityaceae. Arten f\u00F6rekommer tillf\u00E4lligt i Sverige, men reproducerar sig inte. Inga underarter finns listade i Catalogue of Life. Ofta best\u00E5r undervegetationen endast av mossa och ormbunkar. Ibland hittas mindre tr\u00E4d eller buskar som Ilex sugerokii och vinterb\u00E4r (Skimmia japonica). Ibland st\u00E5r solfj\u00E4dertallen ensam."@sv . . "\u30B3\u30A6\u30E4\u30DE\u30AD"@ja . . . .