. . "\u03A4\u03B1 \u03B1\u03C6\u03C1\u03B9\u03BA\u03AC\u03B1\u03BD\u03C2 (Afrikaans) \u03AE \u03B1\u03C6\u03C1\u03B9\u03BA\u03B1\u03BD\u03BF\u03BB\u03BB\u03B1\u03BD\u03B4\u03B9\u03BA\u03AC \u03B5\u03AF\u03BD\u03B1\u03B9 \u03B4\u03C5\u03C4\u03B9\u03BA\u03AE \u03B3\u03B5\u03C1\u03BC\u03B1\u03BD\u03B9\u03BA\u03AE \u03B3\u03BB\u03CE\u03C3\u03C3\u03B1, \u03BC\u03B5 \u03C0\u03C1\u03BF\u03AD\u03BB\u03B5\u03C5\u03C3\u03B7 \u03C4\u03B1 \u03BF\u03BB\u03BB\u03B1\u03BD\u03B4\u03B9\u03BA\u03AC. \u0391\u03C0\u03B1\u03BD\u03C4\u03AC\u03C4\u03B1\u03B9 \u03BA\u03C5\u03C1\u03AF\u03C9\u03C2 \u03C3\u03C4\u03B7 \u039D\u03CC\u03C4\u03B9\u03B1 \u0391\u03C6\u03C1\u03B9\u03BA\u03AE \u03BA\u03B1\u03B9 \u03C4\u03B7 \u039D\u03B1\u03BC\u03AF\u03BC\u03C0\u03B9\u03B1 \u03BA\u03B1\u03B9 \u03C3\u03B5 \u03BC\u03B9\u03BA\u03C1\u03CC\u03C4\u03B5\u03C1\u03B7 \u03C3\u03C5\u03C7\u03BD\u03CC\u03C4\u03B7\u03C4\u03B1 \u03BA\u03B1\u03B9 \u03C3\u03C4\u03B7\u03BD \u039C\u03C0\u03BF\u03C4\u03C3\u03BF\u03C5\u03AC\u03BD\u03B1, \u03C4\u03B7 \u0396\u03B9\u03BC\u03C0\u03AC\u03BC\u03C0\u03BF\u03C5\u03B5 \u03BA\u03B1\u03B9 \u03C4\u03B7 \u0396\u03AC\u03BC\u03C0\u03B9\u03B1. \u039B\u03CC\u03B3\u03C9 \u03C4\u03B7\u03C2 \u03BC\u03B5\u03C4\u03B1\u03BD\u03AC\u03C3\u03C4\u03B5\u03C5\u03C3\u03B7\u03C2 \u03C0\u03BF\u03BB\u03BB\u03CE\u03BD \u0391\u03C6\u03C1\u03B9\u03BA\u03AC\u03BD\u03B5\u03C1\u03C2, \u03C5\u03C0\u03AC\u03C1\u03C7\u03BF\u03C5\u03BD \u03C4\u03BF\u03C5\u03BB\u03AC\u03C7\u03B9\u03C3\u03C4\u03BF\u03BD \u03B5\u03C0\u03B9\u03C0\u03BB\u03AD\u03BF\u03BD 300.000 \u03BF\u03BC\u03B9\u03BB\u03BF\u03CD\u03BD\u03C4\u03B5\u03C2 \u03C4\u03B7 \u03B3\u03BB\u03CE\u03C3\u03C3\u03B1 \u03C3\u03C4\u03BF \u0397\u03BD\u03C9\u03BC\u03AD\u03BD\u03BF \u0392\u03B1\u03C3\u03AF\u03BB\u03B5\u03B9\u03BF, \u03B5\u03BD\u03CE \u03C3\u03C7\u03B5\u03C4\u03B9\u03BA\u03AC \u03BC\u03B5\u03B3\u03AC\u03BB\u03B5\u03C2 \u03BA\u03BF\u03B9\u03BD\u03CC\u03C4\u03B7\u03C4\u03B5\u03C2 \u03C3\u03C5\u03BD\u03B1\u03BD\u03C4\u03AC \u03BA\u03B1\u03BD\u03B5\u03AF\u03C2 \u03BA\u03B1\u03B9 \u03C3\u03C4\u03B9\u03C2 \u0392\u03C1\u03C5\u03BE\u03AD\u03BB\u03BB\u03B5\u03C2, \u03C4\u03BF \u0386\u03BC\u03C3\u03C4\u03B5\u03C1\u03BD\u03C4\u03B1\u03BC, \u03C4\u03BF \u03A0\u03B5\u03C1\u03B8, \u03C4\u03BF \u03A4\u03BF\u03C1\u03CC\u03BD\u03C4\u03BF \u03BA\u03B1\u03B9 \u03C4\u03BF \u038F\u03BA\u03BB\u03B1\u03BD\u03C4. \u0395\u03AF\u03BD\u03B1\u03B9 \u03BC\u03AF\u03B1 \u03B1\u03C0\u03CC \u03C4\u03B9\u03C2 \u03B5\u03C0\u03AF\u03C3\u03B7\u03BC\u03B5\u03C2 \u03B3\u03BB\u03CE\u03C3\u03C3\u03B5\u03C2 \u03C4\u03B7\u03C2 \u039D\u03CC\u03C4\u03B9\u03B1\u03C2 \u0391\u03C6\u03C1\u03B9\u03BA\u03AE\u03C2, \u03B1\u03BB\u03BB\u03AC \u03BC\u03B5\u03C4\u03AC \u03C4\u03BF \u03C4\u03AD\u03BB\u03BF\u03C2 \u03C4\u03BF\u03C5 \u03B1\u03C0\u03B1\u03C1\u03C4\u03C7\u03AC\u03B9\u03BD\u03C4 \u03B7 \u03C7\u03C1\u03AE\u03C3\u03B7 \u03C4\u03B7\u03C2 \u03AD\u03C7\u03B5\u03B9 \u03C5\u03C0\u03BF\u03C7\u03C9\u03C1\u03AE\u03C3\u03B5\u03B9 \u03C0\u03C1\u03BF\u03C2 \u03CC\u03C6\u03B5\u03BB\u03BF\u03C2 \u03C4\u03C9\u03BD \u03B1\u03B3\u03B3\u03BB\u03B9\u03BA\u03CE\u03BD."@el . . . . "af" . . . . . "10300000"^^ . . . . . "Bahasa Afrikaans"@in . . . . . . "A map of Afrikaans speakers in the world, coloured by population."@en . . . . . . . . . . . . . . "Afrikaans"@de . "afr"@en . . . . . . "52"^^ . "Afrikaners"@en . . . . . "afr" . . "Afrikaans, fr\u00FCher auch Kapholl\u00E4ndisch oder Kolonial-Niederl\u00E4ndisch genannt, ist eine der elf Amtssprachen in der Republik S\u00FCdafrika und eine anerkannte Minderheitensprache und Lingua franca in Namibia. Es geh\u00F6rt zum westgermanischen Zweig der indogermanischen Sprachen und ist aus dem Neuniederl\u00E4ndischen des 17. Jahrhunderts entstanden. Verglichen mit der heutigen niederl\u00E4ndischen Standardsprache hat Afrikaans erhebliche morphologische Vereinheitlichungen und Vereinfachungen durchlaufen. Urspr\u00FCnglich war es die Sprache der wei\u00DFen Buren, w\u00E4hrend heute die Mehrheit der Afrikaans als Muttersprache Sprechenden sogenannte Coloureds sind."@de . . "El afrik\u00E1ans\u200B (autoglot\u00F3nimo afrikaans) es una lengua germ\u00E1nica, derivada del neerland\u00E9s medio, hablada principalmente en Sud\u00E1frica y Namibia, aunque tambi\u00E9n se habla en algunas zonas del sur de Botsuana. Esta lengua es la evoluci\u00F3n de la que hablaban los colonos neerlandeses que habitaban la Colonia del Cabo. Con el paso del tiempo ha adquirido caracter\u00EDsticas propias, ya que ha asimilado vocablos del ingl\u00E9s, malayo, portugu\u00E9s y de las lenguas zul\u00FAes de los nativos de la zona. A mediados del siglo XIX era una lengua oral sin representaci\u00F3n escrita ni formas literarias, pues la lengua oficial era el neerland\u00E9s. Es una de las lenguas oficiales de Sud\u00E1frica y . Es usada mayoritariamente por los blancos y los mestizos que habitan en las provincias del Cabo. En aquel momento comenz\u00F3 a utilizarse en las escuelas e inici\u00F3 el camino hacia la oficialidad, declarada en 1925. Durante el siglo XX se mostr\u00F3 como una lengua literaria rica y con una considerable producci\u00F3n en todos los campos (poes\u00EDa, libros de texto, libros cient\u00EDficos y t\u00E9cnicos, etc\u00E9tera). Su m\u00E1ximo exponente es Breyten Breytenbach, autor entre otras obras de Ysterkoei Moet Sweet (poes\u00EDa, 1964) y Las verdaderas confesiones de un terrorista blanco (1984)."@es . . . . . "L'afrikaans \u00E8 una lingua germanica occidentale presente in Africa australe. I Paesi in cui \u00E8 maggiormente diffusa sono il Sudafrica, del quale \u00E8 una delle lingue ufficiali, la Namibia e, in minore estensione, Botswana e Zimbabwe. Al 2022, \u00E8 parlata da 17,6 milioni di parlanti totali. Il gruppo etnico che parla afrikaans come madrelingua si chiama afrikaner, definibili grossolanamente, e con eccezioni, come tutti gli europoidi dell'Africa meridionale di origine olandese, mentre quelli di origine anglosassone, sudeuropea e slava sono generalmente di madrelingua inglese."@it . . . . . . . . "Afrikaans \u00E4r ett v\u00E4stgermanskt spr\u00E5k som talas fr\u00E4mst av de vita afrikanderna och de f\u00E4rgade i Sydafrika och Namibia. Afrikanderna h\u00E4rstammar fr\u00E5n invandrare som fr\u00E4mst kom fr\u00E5n Nederl\u00E4nderna under 1600-talet. Spr\u00E5ket afrikaans bygger d\u00E4rf\u00F6r i grunden p\u00E5 nederl\u00E4ndska och utm\u00E4rks bland annat av delvis f\u00F6renklad grammatik och ett flertal i\u00F6gonfallande spr\u00E5kl\u00E5n fr\u00E5n bland annat malajiska, bantuspr\u00E5k, khoisan och portugisiska. Ordf\u00F6rr\u00E5det \u00F6verensst\u00E4mmer dock till mer \u00E4n 96 procent med nederl\u00E4ndskans, \u00E4ven om vissa f\u00F6rskjutningar i stavning och betydelse har skett. Tidigare kallades afrikaans p\u00E5 engelska ofta Cape Dutch eftersom boerna ursprungligen bodde endast i Kapprovinsen. Mer sk\u00E4mtsamt kallades spr\u00E5ket ocks\u00E5 baby Dutch."@sv . . . . . "Het Afrikaans is een West-Germaanse taal die hoofdzakelijk in Zuid-Afrika en Namibi\u00EB wordt gesproken. De taal is een dochtertaal van het Nederlands, ontstaan uit zeventiende-eeuwse Nederlandse dialecten, en werd historisch Kaaps-Hollands genoemd. Waarschijnlijk is 90 tot 95 procent van de woordenschat van Nederlandse origine. Zowel grammaticaal als in woordenschat is de taal be\u00EFnvloed door het Portugees, het Frans, het Maleis, de Bantoe-talen, de Khoisan-talen en tegenwoordig ook door het Engels. De grootste verschillen tussen het Afrikaans en Nederlands zijn dan ook de spelling, morfologie en grammatica. Deze twee Nederfrankische talen zijn onderling verstaanbaar. Voor Nederlandstaligen is het gemakkelijker om Afrikaans te verstaan dan omgekeerd, maar het tegenovergestelde wordt ook weleens beweerd. Met bijna 7 miljoen moedertaalsprekers in Zuid-Afrika, 13,5% van het totale aantal inwoners, is het de op twee na grootste taal van het land, na Zoeloe en Xhosa. Blanke Afrikaners vormen ongeveer 40% (2,7 miljoen) van de sprekers, de rest is overwegend 'kleurling' (3,4 miljoen). Verder hebben nog 600.000 Afrikanen en 59.000 Indi\u00EBrs de taal als huistaal. Sinds 1996 is het aantal blanke sprekers vrijwel constant, maar de andere groepen groeien. Het is een meerderheidstaal in het westelijke deel van het land, respectievelijk de provincies Noord-Kaap en West-Kaap en is de moedertaal van de meeste kleurlingen en blanken. In het buurland Namibi\u00EB heeft 11% van de inwoners het Afrikaans als moedertaal. Deze zijn vooral te vinden in de hoofdstad Windhoek en de zuidelijke provincies Hardap en !Karas. De taal wordt echter ook als omgangstaal (lingua franca) gebruikt en is als dusdanig de grootste taal van het land, hoewel Engels de offici\u00EBle taal is. Ook zijn er in Australi\u00EB, Botswana, Canada, Georgi\u00EB, Nieuw-Zeeland, het Verenigd Koninkrijk en de Verenigde Staten migranten uit Zuid-Afrika en (in mindere mate) Namibi\u00EB die het Afrikaans als moedertaal spreken."@nl . . . . . . . . "\u5357\u975E\u8A9E"@zh . . . . . . . . . . . . . . . "Cape Coloureds"@en . . . . "Afrikaans"@en . "L'afrikaans (/a.f\u0281i.kans/) est une langue germanique issue du n\u00E9erlandais, parl\u00E9e en Afrique du Sud, en Namibie, et dans une moindre mesure au Botswana et au Zimbabwe, notamment par les peuples de langue afrikaans dont les Afrikaners. Le mot afrikaans signifie \u00AB africain \u00BB en n\u00E9erlandais."@fr . . . "\u0393\u03BB\u03CE\u03C3\u03C3\u03B1 \u0391\u03C6\u03C1\u03B9\u03BA\u03AC\u03B1\u03BD\u03C2"@el . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . "pidgin"@en . "Afrikaans (UK: /\u02CC\u00E6fr\u026A\u02C8k\u0251\u02D0ns/, US: /\u02CC\u0251\u02D0f-/) is a West Germanic language that evolved in the Dutch Cape Colony from the Dutch vernacular of Holland proper (i.e., the Hollandic dialect) used by Dutch, French, and German settlers and their enslaved people. Afrikaans gradually began to develop distinguishing characteristics during the course of the 18th century. Now spoken in South Africa, Namibia and (to a lesser extent) Botswana, Zambia, and Zimbabwe, estimates circa 2010 of the total number of Afrikaans speakers range between 15 and 23 million. Most linguists consider Afrikaans to be a partly creole language."@en . . . . . . . . . . . . . . . . . . "Afrik\u00E1n\u0161tina je z\u00E1padogerm\u00E1nsk\u00FD jazyk, kter\u00FD se pou\u017E\u00EDv\u00E1 v Ji\u017En\u00ED Africe, Namibii a v men\u0161\u00ED m\u00ED\u0159e v Botswan\u011B, Zambii a Zimbabwe. Vyvinul se z n\u00E1\u0159e\u010D\u00ED nizozem\u0161tiny, konkr\u00E9tn\u011B z oblasti Holandska. Mluv\u00ED j\u00EDm nizozem\u0161t\u00ED osadn\u00EDci v Ji\u017En\u00ED Africe, kde se v pr\u016Fb\u011Bhu 18. stolet\u00ED postupn\u011B za\u010Dala rozv\u00EDjet jeho zvl\u00E1\u0161tn\u00ED charakteristika. Jedn\u00E1 se tedy o dce\u0159in\u00FD jazyk nizozem\u0161tiny. A\u010Dkoli afrik\u00E1n\u0161tina p\u0159ij\u00EDmala slova z jin\u00FDch jazyk\u016F, v\u010Detn\u011B n\u011Bm\u010Diny a kojsansk\u00FDch jazyk\u016F, odhaduje se, \u017Ee 90 a\u017E 95 % slovn\u00ED z\u00E1soby afrik\u00E1n\u0161tiny je nizozemsk\u00E9ho p\u016Fvodu. Rozd\u00EDly s nizozem\u0161tinou proto \u010Dasto spo\u010D\u00EDvaj\u00ED v analytick\u00E9 morfologii a gramatice afrik\u00E1n\u0161tiny a v hl\u00E1skov\u00E1n\u00ED, kter\u00E9 vyjad\u0159uje v\u00FDslovnost afrik\u00E1n\u0161tiny sp\u00ED\u0161e ne\u017E standardn\u00ED nizozem\u0161tinu. Mezi t\u011Bmito dv\u011Bma jazyky existuje velk\u00E1 m\u00EDra vz\u00E1jemn\u00E9 srozumitelnosti, zejm\u00E9na v p\u00EDsemn\u00E9 form\u011B. S p\u0159ibli\u017En\u011B sedmi miliony rodil\u00FDmi mluv\u010D\u00EDmi v Jihoafrick\u00E9 republice (asi 13,5 % populace), je t\u0159et\u00EDm nejroz\u0161\u00ED\u0159en\u011Bj\u0161\u00EDm jazykem v zemi. Odhady celkov\u00E9ho po\u010Dtu mluv\u010D\u00EDch afrik\u00E1n\u0161tiny se pohybuj\u00ED mezi 15 a 23 miliony. M\u00E1 nej\u0161ir\u0161\u00ED geografick\u00E9 a rasov\u00E9 rozlo\u017Een\u00ED ze v\u0161ech 11 \u00FA\u0159edn\u00EDch jazyk\u016F JAR, je \u0161iroce pou\u017E\u00EDv\u00E1na a ch\u00E1pe se jako druh\u00FD nebo t\u0159et\u00ED jazyk. Je to v\u011Bt\u0161inov\u00FD jazyk z\u00E1padn\u00ED poloviny Ji\u017En\u00ED Afriky - provincie Severn\u00ED a Z\u00E1padn\u00ED Kapsko - a prvn\u00ED jazyk 75,8 % barevn\u00FDch Jihoafri\u010Dan\u016F (4,8 milionu lid\u00ED), 60,8 % b\u00EDl\u00FDch Jihoafri\u010Dan\u016F (2,7 milionu); 4,6 % asijsk\u00FDch Jihoafri\u010Dan\u016F (58 000 lid\u00ED) a 1,5 % \u010Dern\u00FDch Jihoafri\u010Dan\u016F (600 000 lid\u00ED)."@cs . . . . . . . . . . "\u0410\u0444\u0440\u0438\u043A\u0430\u0301\u0430\u043D\u0441 \u0430\u0431\u043E \u0431\u00FD\u0440\u0441\u044C\u043A\u0430 \u043C\u043E\u0432\u0430 \u2014 \u043E\u0444\u0456\u0446\u0456\u0439\u043D\u0430 \u043C\u043E\u0432\u0430 (\u0440\u0430\u0437\u043E\u043C \u0437 \u0430\u043D\u0433\u043B\u0456\u0439\u0441\u044C\u043A\u043E\u044E) \u0443 \u041F\u0456\u0432\u0434\u0435\u043D\u043D\u043E-\u0410\u0444\u0440\u0438\u043A\u0430\u043D\u0441\u044C\u043A\u0456\u0439 \u0420\u0435\u0441\u043F\u0443\u0431\u043B\u0456\u0446\u0456 \u0456 \u041D\u0430\u043C\u0456\u0431\u0456\u0457. \u0412 \u043E\u0441\u043D\u043E\u0432\u043D\u043E\u043C\u0443 \u043D\u0435\u044E \u0440\u043E\u0437\u043C\u043E\u0432\u043B\u044F\u044E\u0442\u044C \u0430\u0444\u0440\u0438\u043A\u0430\u043D\u0435\u0440\u0438, \u043D\u0430\u0449\u0430\u0434\u043A\u0438 \u0433\u043E\u043B\u043B\u0430\u043D\u0434\u0441\u044C\u043A\u0438\u0445 \u043A\u043E\u043B\u043E\u043D\u0456\u0441\u0442\u0456\u0432 \u0456 \u043A\u043E\u043B\u043E\u043D\u0456\u0441\u0442\u0456\u0432 \u0456\u043D\u0448\u0438\u0445 \u043D\u0430\u0446\u0456\u043E\u043D\u0430\u043B\u044C\u043D\u043E\u0441\u0442\u0435\u0439 17 \u0441\u0442\u043E\u043B\u0456\u0442\u0442\u044F."@uk . . . . . . . . . "\u0410\u0444\u0440\u0438\u043A\u0430\u0301\u0430\u043D\u0441 ( Afrikaans, die Afrikaanse taal, \u0440\u0430\u043D\u0435\u0435 \u0442\u0430\u043A\u0436\u0435 \u0431\u044B\u043B \u0438\u0437\u0432\u0435\u0441\u0442\u0435\u043D \u043A\u0430\u043A \u0431\u0443\u0301\u0440\u0441\u043A\u0438\u0439 \u044F\u0437\u044B\u0301\u043A) \u2014 \u043E\u0434\u0438\u043D \u0438\u0437 \u0433\u0435\u0440\u043C\u0430\u043D\u0441\u043A\u0438\u0445 \u044F\u0437\u044B\u043A\u043E\u0432 (\u0434\u043E \u043D\u0430\u0447\u0430\u043B\u0430 XX \u0432\u0435\u043A\u0430 \u0441\u0447\u0438\u0442\u0430\u043B\u0441\u044F \u0434\u0438\u0430\u043B\u0435\u043A\u0442\u043E\u043C \u043D\u0438\u0434\u0435\u0440\u043B\u0430\u043D\u0434\u0441\u043A\u043E\u0433\u043E), \u043E\u0434\u0438\u043D \u0438\u0437 11 \u043E\u0444\u0438\u0446\u0438\u0430\u043B\u044C\u043D\u044B\u0445 \u044F\u0437\u044B\u043A\u043E\u0432 \u042E\u0436\u043D\u043E-\u0410\u0444\u0440\u0438\u043A\u0430\u043D\u0441\u043A\u043E\u0439 \u0420\u0435\u0441\u043F\u0443\u0431\u043B\u0438\u043A\u0438, \u0442\u0430\u043A\u0436\u0435 \u0440\u0430\u0441\u043F\u0440\u043E\u0441\u0442\u0440\u0430\u043D\u0451\u043D \u0432 \u041D\u0430\u043C\u0438\u0431\u0438\u0438. \u041A\u0440\u043E\u043C\u0435 \u0442\u043E\u0433\u043E, \u043D\u0435\u0431\u043E\u043B\u044C\u0448\u0438\u0435 \u043E\u0431\u0449\u0438\u043D\u044B \u043D\u043E\u0441\u0438\u0442\u0435\u043B\u0435\u0439 \u0430\u0444\u0440\u0438\u043A\u0430\u0430\u043D\u0441 \u043F\u0440\u043E\u0436\u0438\u0432\u0430\u044E\u0442 \u0432 \u0434\u0440\u0443\u0433\u0438\u0445 \u0441\u0442\u0440\u0430\u043D\u0430\u0445 \u042E\u0436\u043D\u043E\u0439 \u0410\u0444\u0440\u0438\u043A\u0438: \u0411\u043E\u0442\u0441\u0432\u0430\u043D\u0435, \u041B\u0435\u0441\u043E\u0442\u043E, \u042D\u0441\u0432\u0430\u0442\u0438\u043D\u0438, \u0417\u0438\u043C\u0431\u0430\u0431\u0432\u0435, \u0417\u0430\u043C\u0431\u0438\u0438. \u041C\u043D\u043E\u0433\u0438\u0435 \u044D\u043C\u0438\u0433\u0440\u0430\u043D\u0442\u044B \u0438\u0437 \u042E\u0410\u0420, \u0433\u043E\u0432\u043E\u0440\u044F\u0449\u0438\u0435 \u043D\u0430 \u0430\u0444\u0440\u0438\u043A\u0430\u0430\u043D\u0441, \u043E\u0441\u0435\u043B\u0438 \u0432 \u0412\u0435\u043B\u0438\u043A\u043E\u0431\u0440\u0438\u0442\u0430\u043D\u0438\u0438, \u0410\u0432\u0441\u0442\u0440\u0430\u043B\u0438\u0438, \u041D\u0438\u0434\u0435\u0440\u043B\u0430\u043D\u0434\u0430\u0445, \u041D\u043E\u0432\u043E\u0439 \u0417\u0435\u043B\u0430\u043D\u0434\u0438\u0438."@ru . . . . . . . . . . . . . "Afrik\u00E1n\u0161tina je z\u00E1padogerm\u00E1nsk\u00FD jazyk, kter\u00FD se pou\u017E\u00EDv\u00E1 v Ji\u017En\u00ED Africe, Namibii a v men\u0161\u00ED m\u00ED\u0159e v Botswan\u011B, Zambii a Zimbabwe. Vyvinul se z n\u00E1\u0159e\u010D\u00ED nizozem\u0161tiny, konkr\u00E9tn\u011B z oblasti Holandska. Mluv\u00ED j\u00EDm nizozem\u0161t\u00ED osadn\u00EDci v Ji\u017En\u00ED Africe, kde se v pr\u016Fb\u011Bhu 18. stolet\u00ED postupn\u011B za\u010Dala rozv\u00EDjet jeho zvl\u00E1\u0161tn\u00ED charakteristika. Jedn\u00E1 se tedy o dce\u0159in\u00FD jazyk nizozem\u0161tiny."@cs . "Is teanga Iar-Ghearm\u00E1inice \u00ED an Afrac\u00E1inis, agus \u00ED an-chos\u00FAil leis an Ollainnis. Labhra\u00EDtear san Afraic Theas agus sa Namaib \u00ED thar aon \u00E1it eile, ach t\u00E1 teacht ar an gcorr-chainteoir sa Bhotsu\u00E1in, i Leos\u00F3ta, sa tSuasalainn, sa tSiomb\u00E1ib, agus sa tSaimbia chomh maith. De thoradh na himirce \u00F3n Afraic Theas, t\u00E1 timpeall ar 30.000 cainteoir Afrac\u00E1inise ina gc\u00F3na\u00ED sa R\u00EDocht Aontaithe. T\u00E1 pobail th\u00E1bhachtacha i bPerth san Astr\u00E1il, i dToronto, Ceanada agus Auckland sa Nua-Sh\u00E9alainn freisin. \u00DAs\u00E1ideann gr\u00FApa\u00ED \u00E9ags\u00FAla eitneacha an Afrac\u00E1inis thar aon teanga eile, mar at\u00E1, na B\u00F3raigh (boers), is \u00E9 sin, na Geala a labhra\u00EDonn an teanga, na Daite\u00E1naigh (Afrac\u00E1inis: bruinmense, kleurlinge) a labhra\u00EDonn \u00ED, agus sainghr\u00FApa\u00ED ar daoine datha iad, ar n\u00F3s na mbasters, Malaeigh na Rinne (Cape Malays), agus na G"@ga . . . . . . . . . . "Afrikaans"@en . . . "L\u00EDngua afric\u00E2ner"@pt . . . . . . . "\uC544\uD504\uB9AC\uCE78\uC2A4\uC5B4(: Afrikaans)\uB294 \uB0A8\uC544\uD504\uB9AC\uCE74 \uACF5\uD654\uAD6D\uACFC \uB098\uBBF8\uBE44\uC544\uC5D0\uC11C \uC8FC\uB85C \uC4F0\uC774\uB294 \uC11C\uAC8C\uB974\uB9CC\uC5B4\uAD70 \uC5B8\uC5B4\uC774\uB2E4. 16\uC138\uAE30 ~ 17\uC138\uAE30\uC5D0 \uB124\uB35C\uB780\uB4DC \uCD9C\uC2E0 \uC774\uC8FC\uC790\uB4E4\uC758 \uD6C4\uC190\uC774 \uC368\uC624\uB358 \uB124\uB35C\uB780\uB4DC\uC5B4\uAC00 \uB3C5\uC790\uC801\uC778 \uBCC0\uD654\uB97C \uAC70\uCE58\uBA74\uC11C \uC131\uB9BD\uB41C \uC5B8\uC5B4\uC774\uB2E4. \uB124\uB35C\uB780\uB4DC \uBCF8\uAD6D\uC758 \uC5B8\uC5B4\uC640 \uAD50\uB958\uAC00 \uB2E8\uC808\uB418\uACE0, \uC774\uD6C4 \uC774\uC8FC\uC790\uB4E4\uC5D0 \uC758\uD574 \uC720\uC785\uB41C \uD504\uB791\uC2A4\uC5B4, \uD3EC\uB974\uD22C\uAC08\uC5B4, \uC601\uC5B4, \uB9D0\uB808\uC774\uC5B4 \uB4F1\uC758 \uC5B8\uC5B4\uC640 \uC544\uD504\uB9AC\uCE74 \uD1A0\uCC29 \uC5B8\uC5B4\uC778 \uBC18\uD22C\uC5B4\uAC00 \uD63C\uD569\uB418\uC5B4 \uD615\uC131\uB41C \uD06C\uB9AC\uC62C\uC5B4\uC758 \uC77C\uC885\uC774\uB2E4. 19\uC138\uAE30\uAE4C\uC9C0\uB294 \uB124\uB35C\uB780\uB4DC\uC5B4\uC758 \uBC29\uC5B8\uC73C\uB85C \uAC04\uC8FC\uB418\uC5C8\uC73C\uB098 \uC774\uD6C4 \uC815\uCE58\uC801\uC73C\uB85C\uB294 \uBB3C\uB860\uC774\uACE0 \uC5B8\uC5B4\uD559\uC801\uC73C\uB85C\uB3C4 \uC644\uC804\uD788 \uB3C5\uB9BD\uB41C \uC5B8\uC5B4\uB85C \uAC04\uC8FC\uB418\uC5B4 \uB124\uB35C\uB780\uB4DC\uC5B4\uAC00 \uC18D\uD558\uB294 \uC11C\uAC8C\uB974\uB9CC\uC5B4\uAD70\uC5D0 \uC18D\uD558\uB294 \uB3C5\uC790\uC801\uC778 \uC5B8\uC5B4\uB85C \uBD84\uB958\uB41C\uB2E4. \uB300\uCCB4\uB85C \uB124\uB35C\uB780\uB4DC\uC5B4\uC640 \uAC19\uC73C\uBA70, \uD2B9\uD788 \uB0B1\uB9D0\uBA74\uC5D0\uC11C\uB294 10\uAC1C \uAC00\uC6B4\uB370 9\uAC1C \uC774\uC0C1\uC774 \uB124\uB35C\uB780\uB4DC\uC5B4\uC5D0 \uBFCC\uB9AC\uB97C \uB450\uB098 \uBB38\uBC95\uBA74\uC73C\uB85C\uB294 \uB124\uB35C\uB780\uB4DC\uC5B4\uC640 \uD06C\uAC8C \uB2EC\uB77C\uC84C\uB2E4. \uC778\uB3C4\uC720\uB7FD\uC5B4\uB85C\uC11C\uC758 \uD2B9\uC9D5\uC774 \uD06C\uAC8C \uAC04\uB7B5\uD574\uC838 \uC778\uB3C4\uC720\uB7FD\uC5B4\uC871 \uAC00\uC6B4\uB370 \uC601\uC5B4, \uD398\uB974\uC2DC\uC544\uC5B4, \uBCB5\uACE8\uC5B4 \uB4F1\uACFC \uD568\uAED8 \uC131(\uBB38\uBC95\uC5D0\uC11C\uC758)\uC758 \uAD6C\uBCC4\uC774 \uC5C6\uB294 \uC5B8\uC5B4 \uC911 \uD558\uB098\uAC00 \uB418\uC5C8\uB2E4."@ko . . . . . . . "J\u0119zyk afrikaans"@pl . . . . . . . . . . "''"@en . . . . . . . . . . . . . . . . . "Modern Dutch"@en . . . . . . . . "afri1274"@en . . . . . . . "Afrikanso"@eo . . . "Hottentot Dutch"@en . "Bahasa Afrikaans (Afrikaans, ) adalah suatu bahasa Jermanik Barat yang dituturkan di Afrika Selatan dan Namibia. Bahasa ini pada awalnya adalah dialek yang dituturkan oleh para pendatang Afrikaner dan budak yang dibawa ke daerah Cape Town oleh Kompeni Hindia Belanda (bahasa Belanda: Verenigde Oost-Indische Compagnie [VOC]) pada tahun 1652 dan 1705. Sebagian besar pendatang ini berasal dari (sekarang Belanda), tetapi ada juga pendatang dari Jerman, Prancis, Skotlandia, dan beberapa negara lainnya. Para pekerja dan budak yang dibawa serta adalah orang-orang Melayu, orang-orang Khoi, dan Bushmen. Penelitian oleh menunjukan bahwa sampai tahun 1807, 39,8% nenek moyang dari penutur bahasa Afrikaans berkulit putih adalah orang Belanda, 35% Jerman, 14,6% Prancis, dan 7,2 persen orang berkulit nonputih. Dialek tersebut dikenal sebagai cape Dutch. Kemudian, bahasa Afrikaans juga dikenal sebagai \"bahasa Belanda Afrika\". Afrikaans dianggap sebagai Dialek Bahasa Belanda sampai dengan awal Abad 20 ketika bahasa tersebut mulai dikenal sebagai bahasa yang berbeda. Nama Afrikaans sebenarnya adalah istilah Bahasa Belanda untuk \"Orang Afrika\" atau \"Bahasa Afrika\"."@in . . "Afrikaans"@nl . "O afric\u00E2ner, afric\u00E2nder, africanse ou afrikaans \u00E9 uma l\u00EDngua do ramo germ\u00E2nico do grupo indo-europeu falada na \u00C1frica do Sul e na Nam\u00EDbia. Desenvolveu-se durante o per\u00EDodo de coloniza\u00E7\u00E3o neerlandesa na \u00C1frica, o que levou ao desenvolvimento da l\u00EDngua, que \u00E9 baseada no neerland\u00EAs."@pt . . . . . . . . . . . . . . . "\u30A2\u30D5\u30EA\u30AB\u30FC\u30F3\u30B9\u8A9E\uFF08\u30A2\u30D5\u30EA\u30AB\u30FC\u30F3\u30B9\u3054\u3001Afrikaans\uFF09\u306F\u3001\u30A4\u30F3\u30C9\u30FB\u30E8\u30FC\u30ED\u30C3\u30D1\u8A9E\u65CF\u306E\u30B2\u30EB\u30DE\u30F3\u8A9E\u6D3E\u3067\u897F\u30B2\u30EB\u30DE\u30F3\u8A9E\u7FA4\u306B\u5C5E\u3059\u308B\u4F4E\u5730\u30C9\u30A4\u30C4\u8A9E\u306B\u5C5E\u3057\u3001\u30AA\u30E9\u30F3\u30C0\u8A9E\u304B\u3089\u6D3E\u751F\u3057\u305F\u8A00\u8A9E\u3067\u3042\u308B\u3002 \u7D14\u8A00\u8A9E\u5B66\u7684\u306B\u306F\u4F4E\u5730\u30C9\u30A4\u30C4\u8A9E\u306E\u3046\u3061\u4F4E\u5730\u30D5\u30E9\u30F3\u30AF\u8A9E\uFF08\u4F4E\u5730\u30B6\u30AF\u30BB\u30F3\u8A9E\u3068\u8FD1\u7E01\u95A2\u4FC2\u306B\u3042\u308B\uFF09\u306E\u4E2D\u306E\u4E00\u65B9\u8A00\u3067\u3042\u308B\u3068\u3055\u308C\u308B\u304C\u3001\u4E0B\u8A18\u306B\u793A\u3059\u3068\u304A\u308A\u305D\u306E\u72EC\u7279\u306A\u8A9E\u5F59\u304B\u3089\u4F4E\u5730\u30C9\u30A4\u30C4\u8A9E\u306E\u4E2D\u3067\u3082\u30AA\u30E9\u30F3\u30C0\u8A9E\uFF08\u30AA\u30E9\u30F3\u30C0\u5927\u65B9\u8A00\uFF09\u3068\u306F\u5225\u306E\u65B9\u8A00\u3060\u3068\u3044\u3046\u8AAC\u3082\u6709\u529B\u3067\u3042\u308B\u3002 \u30AF\u30EF\u30BA\u30FC\u30EB\u30FB\u30CA\u30BF\u30FC\u30EB\u5DDE\u4EE5\u5916\u306E\u5357\u30A2\u30D5\u30EA\u30AB\u5171\u548C\u56FD\u5168\u571F\u306B\u5E83\u304F\u666E\u53CA\u3057\u3066\u304A\u308A\u3001\u30AA\u30E9\u30F3\u30C0\u7CFB\u767D\u4EBA\u3067\u3042\u308B\u30A2\u30D5\u30EA\u30AB\u30FC\u30CA\u30FC\uFF08\u304B\u3064\u3066\u306F\u30DC\u30FC\u30A2\u4EBA\u3068\u547C\u3070\u308C\u305F\uFF09\u304C\u6BCD\u8A9E\u3068\u3059\u308B\u307B\u304B\u3001\u30AB\u30E9\u30FC\u30C9\uFF08\u767D\u4EBA\u3068\u30B3\u30A4\u30B3\u30A4\u4EBA\u3092\u306F\u3058\u3081\u3068\u3059\u308B\u6709\u8272\u4EBA\u7A2E\u306E\u6DF7\u8840\uFF09\u306B\u3082\u6BCD\u8A9E\u3068\u3059\u308B\u8005\u304C\u591A\u3044\u3002\u5357\u30A2\u30D5\u30EA\u30AB\u5171\u548C\u56FD\u306E\u516C\u7528\u8A9E\u306E\u4E00\u3064\u3067\u3001\u30E8\u30FC\u30ED\u30C3\u30D1\u7CFB\u8A00\u8A9E\u306E\u4E2D\u3067\u6700\u3082\u65B0\u3057\u3044\u8A00\u8A9E\u3067\u3042\u308B\u3002"@ja . . . . . . . . "Afrikanso a\u016D afrikansa lingvo (a\u016D Afrikaans en la afrikansa a\u016D la angla lingvoj) estas okcident\u011Dermana lingvo parolata precipe en suda Afriko. \u011Ci evoluis kaj fine solidi\u011Dis precipe el nederlandaj dialektoj de la deksepa jarcento, cetere influita de, inter aliaj, la germana, la franca kaj, specife lastatempe, la angla. Proksimume 5% de la afrikansa vortprovizo kiu ne estas de nederlanda origino, venas de kontaktlingvoj en Afriko."@eo . "\u0410\u0444\u0440\u0438\u043A\u0430\u0430\u043D\u0441"@ru . . . . . . . . "Bahasa Afrikaans (Afrikaans, ) adalah suatu bahasa Jermanik Barat yang dituturkan di Afrika Selatan dan Namibia. Bahasa ini pada awalnya adalah dialek yang dituturkan oleh para pendatang Afrikaner dan budak yang dibawa ke daerah Cape Town oleh Kompeni Hindia Belanda (bahasa Belanda: Verenigde Oost-Indische Compagnie [VOC]) pada tahun 1652 dan 1705. Sebagian besar pendatang ini berasal dari (sekarang Belanda), tetapi ada juga pendatang dari Jerman, Prancis, Skotlandia, dan beberapa negara lainnya. Para pekerja dan budak yang dibawa serta adalah orang-orang Melayu, orang-orang Khoi, dan Bushmen."@in . . . . . "\uC544\uD504\uB9AC\uCE78\uC2A4\uC5B4(: Afrikaans)\uB294 \uB0A8\uC544\uD504\uB9AC\uCE74 \uACF5\uD654\uAD6D\uACFC \uB098\uBBF8\uBE44\uC544\uC5D0\uC11C \uC8FC\uB85C \uC4F0\uC774\uB294 \uC11C\uAC8C\uB974\uB9CC\uC5B4\uAD70 \uC5B8\uC5B4\uC774\uB2E4. 16\uC138\uAE30 ~ 17\uC138\uAE30\uC5D0 \uB124\uB35C\uB780\uB4DC \uCD9C\uC2E0 \uC774\uC8FC\uC790\uB4E4\uC758 \uD6C4\uC190\uC774 \uC368\uC624\uB358 \uB124\uB35C\uB780\uB4DC\uC5B4\uAC00 \uB3C5\uC790\uC801\uC778 \uBCC0\uD654\uB97C \uAC70\uCE58\uBA74\uC11C \uC131\uB9BD\uB41C \uC5B8\uC5B4\uC774\uB2E4. \uB124\uB35C\uB780\uB4DC \uBCF8\uAD6D\uC758 \uC5B8\uC5B4\uC640 \uAD50\uB958\uAC00 \uB2E8\uC808\uB418\uACE0, \uC774\uD6C4 \uC774\uC8FC\uC790\uB4E4\uC5D0 \uC758\uD574 \uC720\uC785\uB41C \uD504\uB791\uC2A4\uC5B4, \uD3EC\uB974\uD22C\uAC08\uC5B4, \uC601\uC5B4, \uB9D0\uB808\uC774\uC5B4 \uB4F1\uC758 \uC5B8\uC5B4\uC640 \uC544\uD504\uB9AC\uCE74 \uD1A0\uCC29 \uC5B8\uC5B4\uC778 \uBC18\uD22C\uC5B4\uAC00 \uD63C\uD569\uB418\uC5B4 \uD615\uC131\uB41C \uD06C\uB9AC\uC62C\uC5B4\uC758 \uC77C\uC885\uC774\uB2E4. 19\uC138\uAE30\uAE4C\uC9C0\uB294 \uB124\uB35C\uB780\uB4DC\uC5B4\uC758 \uBC29\uC5B8\uC73C\uB85C \uAC04\uC8FC\uB418\uC5C8\uC73C\uB098 \uC774\uD6C4 \uC815\uCE58\uC801\uC73C\uB85C\uB294 \uBB3C\uB860\uC774\uACE0 \uC5B8\uC5B4\uD559\uC801\uC73C\uB85C\uB3C4 \uC644\uC804\uD788 \uB3C5\uB9BD\uB41C \uC5B8\uC5B4\uB85C \uAC04\uC8FC\uB418\uC5B4 \uB124\uB35C\uB780\uB4DC\uC5B4\uAC00 \uC18D\uD558\uB294 \uC11C\uAC8C\uB974\uB9CC\uC5B4\uAD70\uC5D0 \uC18D\uD558\uB294 \uB3C5\uC790\uC801\uC778 \uC5B8\uC5B4\uB85C \uBD84\uB958\uB41C\uB2E4. \uB300\uCCB4\uB85C \uB124\uB35C\uB780\uB4DC\uC5B4\uC640 \uAC19\uC73C\uBA70, \uD2B9\uD788 \uB0B1\uB9D0\uBA74\uC5D0\uC11C\uB294 10\uAC1C \uAC00\uC6B4\uB370 9\uAC1C \uC774\uC0C1\uC774 \uB124\uB35C\uB780\uB4DC\uC5B4\uC5D0 \uBFCC\uB9AC\uB97C \uB450\uB098 \uBB38\uBC95\uBA74\uC73C\uB85C\uB294 \uB124\uB35C\uB780\uB4DC\uC5B4\uC640 \uD06C\uAC8C \uB2EC\uB77C\uC84C\uB2E4. \uC778\uB3C4\uC720\uB7FD\uC5B4\uB85C\uC11C\uC758 \uD2B9\uC9D5\uC774 \uD06C\uAC8C \uAC04\uB7B5\uD574\uC838 \uC778\uB3C4\uC720\uB7FD\uC5B4\uC871 \uAC00\uC6B4\uB370 \uC601\uC5B4, \uD398\uB974\uC2DC\uC544\uC5B4, \uBCB5\uACE8\uC5B4 \uB4F1\uACFC \uD568\uAED8 \uC131(\uBB38\uBC95\uC5D0\uC11C\uC758)\uC758 \uAD6C\uBCC4\uC774 \uC5C6\uB294 \uC5B8\uC5B4 \uC911 \uD558\uB098\uAC00 \uB418\uC5C8\uB2E4. 19\uC138\uAE30 \uB9D0\uBD80\uD130 \uB124\uB35C\uB780\uB4DC\uC5B4\uC640 \uB2E4\uB978 \uB3C5\uC790\uC801\uC778 \uD45C\uC900\uD654\uAC00 \uC774\uB8E8\uC5B4\uC84C\uACE0, 1925\uB144 \uC601\uC5B4\uC640 \uD568\uAED8 \uB0A8\uC544\uD504\uB9AC\uCE74 \uC5F0\uBC29\uC758 \uACF5\uC6A9\uC5B4\uB85C \uC815\uC2DD \uC9C0\uC815\uB418\uC5B4 \uD604\uC7AC\uC5D0 \uC774\uB978\uB2E4. 1990\uB144\uB300\uC5D0 \uC0C8 \uD751\uC778\uC815\uAD8C\uC774 \uCD9C\uBC94\uD55C \uD6C4\uB85C\uB3C4 \uC601\uC5B4 \uBC0F \uBC18\uD22C\uC5B4\uC871 9\uAC1C \uC5B8\uC5B4\uC640 \uD568\uAED8 \uB0A8\uC544\uD504\uB9AC\uCE74 \uACF5\uD654\uAD6D\uC758 \uACF5\uC6A9\uC5B4 \uC911 \uD558\uB098\uC774\uBA70, \uC2E4\uC81C \uC0AC\uC6A9 \uC778\uAD6C\uB85C\uB294 \uC601\uC5B4\uB97C \uC55E\uC11C \uC904\uB8E8\uC5B4\uC640 \uCF54\uC0AC\uC5B4 \uB2E4\uC74C\uC73C\uB85C \uB9CE\uB2E4. \uB0A8\uC544\uD504\uB9AC\uCE74 \uACF5\uD654\uAD6D \uC678\uC5D0\uB3C4 \uB098\uBBF8\uBE44\uC544\uC5D0\uC11C\uB294 1990\uB144 \uB3C5\uB9BD \uC774\uC804\uAE4C\uC9C0 \uACF5\uC6A9\uC5B4 \uC911 \uD558\uB098\uC600\uC73C\uBA70, \uB3C5\uB9BD \uD6C4 \uC601\uC5B4\uB97C \uACF5\uC6A9\uC5B4\uB85C \uCC44\uD0DD\uD588\uB294\uB370\uB3C4 \uB098\uBBF8\uBE44\uC544 \uC804\uCCB4\uC5D0\uC11C\uB294 \uC2E4\uC81C \uC0AC\uC6A9\uC790 \uC218\uAC00 \uAC00\uC7A5 \uB9CE\uC740 \uC5B8\uC5B4\uC774\uB2E4. \uADF8 \uC678\uC5D0 \uC8FC\uBCC0\uC758 \uB808\uC18C\uD1A0, \uBCF4\uCE20\uC640\uB098, \uC5D0\uC2A4\uC640\uD2F0\uB2C8, \uC7A0\uBE44\uC544, \uC9D0\uBC14\uBE0C\uC6E8 \uB4F1\uC5D0\uB3C4 \uC18C\uC218\uC758 \uC0AC\uC6A9\uC790\uAC00 \uC788\uC73C\uBA70, \uBBF8\uAD6D, \uB274\uC9C8\uB79C\uB4DC, \uC544\uB974\uD5E8\uD2F0\uB098, \uB124\uB35C\uB780\uB4DC \uB4F1\uC9C0\uB85C \uC774\uC8FC\uD574 \uAC04 \uC0AC\uB78C\uB4E4\uB3C4 \uC0AC\uC6A9\uD55C\uB2E4."@ko . "Afrikaansa germaniar hizkuntza bat da, nederlandera jatorritzat duena, Hegoafrika eta Namibian mintzatua gehienbat. Kolono herbeheretarrek Lurmutur kolonian hitz egiten zuten hizkuntzaren bilakaera da, eta denboraren poderioz, bere berezitasunak hartuz joan da, baita XX. mendean bere literatura sortu ere. Botswana, Lesotho, Swazilandia, Zimbabwe eta Zambian ere hitz egiten da; Erresuma Batuan 300.000 hiztun inguru daude. Geografiari dagokionez, Hegoafrikako mendebaldeko herenean gehien erabiltzen den hizkuntza da (Ipar Lurmutur probintzian populazioaren % 69ren lehen hizkuntza da; Mendebaldeko Lurmuturrekoan, % 58rena). Mugaz beste aldera, Namibiako hegoaldeko Hardap eta Karas probintzietan ere gauza bera gertatzen da, % 44 eta % 40, hurrenez hurren. Afrikaans izena afrikar hitzaz euskaratu daiteke, eta hizkuntza hori hitz egiten duten bi komunitate daude: 1) afrikanerrak, Hegoaldeko Afrikan bizi diren europarren ondorengo zuriak, eta 2) Hegoafrikan, europar eta afrikarren nahasketen ondorioz sortu ziren mestizoak: gehienak Lurmutur Hirian bizi dira eta, mendeen joan-etorrian, nahasketa bizia izan dute (batzuek Asiatiko arbasoak dituzte, halaber). Kultura berezia sortu dute eta hizkuntza nagusia afrikaansa dute."@eu . "2162"^^ . . . . . . . . . . . . . . . . "afr" . . . . . "Afrikaans"@fr . . . . . . "L'afrikaans \u00E9s una llengua derivada del neerland\u00E8s parlada a l'\u00C0frica austral, sobretot a Sud-\u00E0frica i Nam\u00EDbia, on fou duta el segle xvii per colons neerlandesos o afrik\u00E0ners i personal, servents i esclaus de la Companyia Holandesa de les \u00CDndies Orientals. El nom afrikaans \u00E9s un mot neerland\u00E8s que vol dir, simplement, \u00ABafric\u00E0\u00BB."@ca . . . . . "Afrikaans \u00E4r ett v\u00E4stgermanskt spr\u00E5k som talas fr\u00E4mst av de vita afrikanderna och de f\u00E4rgade i Sydafrika och Namibia. Afrikanderna h\u00E4rstammar fr\u00E5n invandrare som fr\u00E4mst kom fr\u00E5n Nederl\u00E4nderna under 1600-talet. Spr\u00E5ket afrikaans bygger d\u00E4rf\u00F6r i grunden p\u00E5 nederl\u00E4ndska och utm\u00E4rks bland annat av delvis f\u00F6renklad grammatik och ett flertal i\u00F6gonfallande spr\u00E5kl\u00E5n fr\u00E5n bland annat malajiska, bantuspr\u00E5k, khoisan och portugisiska. Ordf\u00F6rr\u00E5det \u00F6verensst\u00E4mmer dock till mer \u00E4n 96 procent med nederl\u00E4ndskans, \u00E4ven om vissa f\u00F6rskjutningar i stavning och betydelse har skett. Tidigare kallades afrikaans p\u00E5 engelska ofta Cape Dutch eftersom boerna ursprungligen bodde endast i Kapprovinsen. Mer sk\u00E4mtsamt kallades spr\u00E5ket ocks\u00E5 baby Dutch. Afrikaans skrevs under en period p\u00E5 1800-talet med arabisk skrift bland malajerna som levde fr\u00E4mst i Kapstaden, som ett religi\u00F6st spr\u00E5k. Flera framst\u00E5ende och internationellt k\u00E4nda f\u00F6rfattare skriver p\u00E5 afrikaans, till exempel Andr\u00E9 Brink, Breyten Breytenbach, Etienne Leroux, Marlene van Niekerk, Karel Schoeman och Etienne van Heerden. Den f\u00F6rsta roman som \u00F6versattes direkt fr\u00E5n afrikaans till svenska var Magersfontein, O Magersfontein av Etienne Leroux (2007)."@sv . . . . . . . . . . . . . . . . . . "Dutch"@en . . . . . "\u5357\u975E\u8A9E\uFF08Afrikaans\uFF0C\u5B57\u9762\u610F\u601D\u70BA\u300C\u975E\u6D32\u8A9E\u300D\uFF09\uFF0C\u4E5F\u8B6F\u70BA\u5357\u975E\u8377\u862D\u8A9E\u3001\u963F\u975E\u5229\u5361\u8BED\u3001\u963F\u975E\u5229\u582A\u65AF\u8A9E\u6216\u6590\u8A9E\uFF0C\u662F\u5357\u975E\u7684\u8377\u5170\u8BED\u65B9\u8A00\uFF0C\u4E3A\u5357\u975E\u5883\u5185\u7684\u767D\u4EBA\u79CD\u65CF\u963F\u975E\u5229\u5361\u4EBA\u7684\u4E3B\u8981\u8BED\u8A00\u3002\u7531\u65BC\u4F7F\u7528\u5357\u975E\u8A9E\u7684\u6B50\u6D32\u79FB\u6C11\u5728\u904E\u53BB\u88AB\u7A31\u4E4B\u70BA\u5E03\u5C14\u4EBA\uFF08\u201C\u5E03\u5C14\u201D\u5728\u8377\u862D\u8A9E\u4E2D\u70BA\u201C\u8FB2\u6C11\u201D\u7684\u610F\u601D\uFF09\uFF0C\u56E0\u6B64\u6B77\u53F2\u4E0A\u4E5F\u6709\u4EBA\u5C07\u5357\u975E\u8A9E\u7A31\u4E4B\u70BA\u5E03\u5C14\u8BED\u3002 \u5357\u975E\u8A9E\u662F\u4F7F\u7528\u65BC\u5357\u975E\u53CA\u7D0D\u7C73\u6BD4\u4E9E\u7684\u4E00\u7A2E\u8A9E\u8A00\uFF0C\u5728\u8A9E\u8A00\u5206\u985E\u4E0A\u5C6C\u65BC\u5370\u6B50\u8A9E\u7CFB\u65E5\u8033\u66FC\u8A9E\u65CF\u7684\u897F\u65E5\u8033\u66FC\u8A9E\u652F\u3002\u76EE\u524D\u5357\u975E\u8A9E\u662F\u300A\u5357\u975E\u61B2\u6CD5\u300B\u6240\u898F\u5B9A\u768411\u7A2E\u5B98\u65B9\u8A9E\u8A00\u4E4B\u4E00\uFF0C\u540C\u6642\u4E5F\u662F\u300A\u300B\u6240\u627F\u8A8D\u7684\u4E00\u7A2E\u570B\u8A9E\uFF0C\u4F46\u975E\u5B98\u65B9\u8A9E\u8A00\u3002 \u5357\u975E\u8A9E\u7684\u6B77\u53F2\u767C\u5C55\u904E\u7A0B\u4EE5\u53CA\u5176\u5728\u7576\u4ECA\u5357\u975E\u793E\u6703\u7684\u5730\u4F4D\u90FD\u5099\u53D7\u722D\u8B70\u3002\u300A\u5927\u82F1\u767E\u79D1\u5168\u66F8\u300B\u5728\u4ECB\u7D39\u8A72\u8A9E\u8A00\u6642\u5C31\u9019\u6A23\u9673\u8FF0\uFF1A\u300C\u5F88\u5C11\u6709\u8A9E\u8A00\u80FD\u5920\u300E\u50CF\u5357\u975E\u8A9E\u4E00\u6A23\u300F\u7522\u751F\u9019\u9EBC\u591A\u7684\u722D\u8B70\u300D\u3002"@zh . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . "hott1234"@en . . . . . . . . . . "Afrikaans, fr\u00FCher auch Kapholl\u00E4ndisch oder Kolonial-Niederl\u00E4ndisch genannt, ist eine der elf Amtssprachen in der Republik S\u00FCdafrika und eine anerkannte Minderheitensprache und Lingua franca in Namibia. Es geh\u00F6rt zum westgermanischen Zweig der indogermanischen Sprachen und ist aus dem Neuniederl\u00E4ndischen des 17. Jahrhunderts entstanden. Verglichen mit der heutigen niederl\u00E4ndischen Standardsprache hat Afrikaans erhebliche morphologische Vereinheitlichungen und Vereinfachungen durchlaufen. Urspr\u00FCnglich war es die Sprache der wei\u00DFen Buren, w\u00E4hrend heute die Mehrheit der Afrikaans als Muttersprache Sprechenden sogenannte Coloureds sind."@de . . "historical"@en . . . . . . . . . . "\u0627\u0644\u0644\u063A\u0629 \u0627\u0644\u0623\u0641\u0631\u064A\u0642\u0627\u0646\u064A\u0629"@ar . . . . . . . . "Afrik\u00E1n\u0161tina"@cs . . . . . . . "\u0410\u0444\u0440\u0438\u043A\u0430\u0301\u0430\u043D\u0441 ( Afrikaans, die Afrikaanse taal, \u0440\u0430\u043D\u0435\u0435 \u0442\u0430\u043A\u0436\u0435 \u0431\u044B\u043B \u0438\u0437\u0432\u0435\u0441\u0442\u0435\u043D \u043A\u0430\u043A \u0431\u0443\u0301\u0440\u0441\u043A\u0438\u0439 \u044F\u0437\u044B\u0301\u043A) \u2014 \u043E\u0434\u0438\u043D \u0438\u0437 \u0433\u0435\u0440\u043C\u0430\u043D\u0441\u043A\u0438\u0445 \u044F\u0437\u044B\u043A\u043E\u0432 (\u0434\u043E \u043D\u0430\u0447\u0430\u043B\u0430 XX \u0432\u0435\u043A\u0430 \u0441\u0447\u0438\u0442\u0430\u043B\u0441\u044F \u0434\u0438\u0430\u043B\u0435\u043A\u0442\u043E\u043C \u043D\u0438\u0434\u0435\u0440\u043B\u0430\u043D\u0434\u0441\u043A\u043E\u0433\u043E), \u043E\u0434\u0438\u043D \u0438\u0437 11 \u043E\u0444\u0438\u0446\u0438\u0430\u043B\u044C\u043D\u044B\u0445 \u044F\u0437\u044B\u043A\u043E\u0432 \u042E\u0436\u043D\u043E-\u0410\u0444\u0440\u0438\u043A\u0430\u043D\u0441\u043A\u043E\u0439 \u0420\u0435\u0441\u043F\u0443\u0431\u043B\u0438\u043A\u0438, \u0442\u0430\u043A\u0436\u0435 \u0440\u0430\u0441\u043F\u0440\u043E\u0441\u0442\u0440\u0430\u043D\u0451\u043D \u0432 \u041D\u0430\u043C\u0438\u0431\u0438\u0438. \u041A\u0440\u043E\u043C\u0435 \u0442\u043E\u0433\u043E, \u043D\u0435\u0431\u043E\u043B\u044C\u0448\u0438\u0435 \u043E\u0431\u0449\u0438\u043D\u044B \u043D\u043E\u0441\u0438\u0442\u0435\u043B\u0435\u0439 \u0430\u0444\u0440\u0438\u043A\u0430\u0430\u043D\u0441 \u043F\u0440\u043E\u0436\u0438\u0432\u0430\u044E\u0442 \u0432 \u0434\u0440\u0443\u0433\u0438\u0445 \u0441\u0442\u0440\u0430\u043D\u0430\u0445 \u042E\u0436\u043D\u043E\u0439 \u0410\u0444\u0440\u0438\u043A\u0438: \u0411\u043E\u0442\u0441\u0432\u0430\u043D\u0435, \u041B\u0435\u0441\u043E\u0442\u043E, \u042D\u0441\u0432\u0430\u0442\u0438\u043D\u0438, \u0417\u0438\u043C\u0431\u0430\u0431\u0432\u0435, \u0417\u0430\u043C\u0431\u0438\u0438. \u041C\u043D\u043E\u0433\u0438\u0435 \u044D\u043C\u0438\u0433\u0440\u0430\u043D\u0442\u044B \u0438\u0437 \u042E\u0410\u0420, \u0433\u043E\u0432\u043E\u0440\u044F\u0449\u0438\u0435 \u043D\u0430 \u0430\u0444\u0440\u0438\u043A\u0430\u0430\u043D\u0441, \u043E\u0441\u0435\u043B\u0438 \u0432 \u0412\u0435\u043B\u0438\u043A\u043E\u0431\u0440\u0438\u0442\u0430\u043D\u0438\u0438, \u0410\u0432\u0441\u0442\u0440\u0430\u043B\u0438\u0438, \u041D\u0438\u0434\u0435\u0440\u043B\u0430\u043D\u0434\u0430\u0445, \u041D\u043E\u0432\u043E\u0439 \u0417\u0435\u043B\u0430\u043D\u0434\u0438\u0438."@ru . . . . . . . . . . "Het Afrikaans is een West-Germaanse taal die hoofdzakelijk in Zuid-Afrika en Namibi\u00EB wordt gesproken. De taal is een dochtertaal van het Nederlands, ontstaan uit zeventiende-eeuwse Nederlandse dialecten, en werd historisch Kaaps-Hollands genoemd. Waarschijnlijk is 90 tot 95 procent van de woordenschat van Nederlandse origine. Zowel grammaticaal als in woordenschat is de taal be\u00EFnvloed door het Portugees, het Frans, het Maleis, de Bantoe-talen, de Khoisan-talen en tegenwoordig ook door het Engels. De grootste verschillen tussen het Afrikaans en Nederlands zijn dan ook de spelling, morfologie en grammatica."@nl . . . . . . "L'afrikaans \u00E9s una llengua derivada del neerland\u00E8s parlada a l'\u00C0frica austral, sobretot a Sud-\u00E0frica i Nam\u00EDbia, on fou duta el segle xvii per colons neerlandesos o afrik\u00E0ners i personal, servents i esclaus de la Companyia Holandesa de les \u00CDndies Orientals. El nom afrikaans \u00E9s un mot neerland\u00E8s que vol dir, simplement, \u00ABafric\u00E0\u00BB."@ca . . . . . . . . . . "IPA"@en . . . . . . . . "L'afrikaans \u00E8 una lingua germanica occidentale presente in Africa australe. I Paesi in cui \u00E8 maggiormente diffusa sono il Sudafrica, del quale \u00E8 una delle lingue ufficiali, la Namibia e, in minore estensione, Botswana e Zimbabwe. Al 2022, \u00E8 parlata da 17,6 milioni di parlanti totali. La glottologia classifica l'afrikaans come lingua figlia dell'olandese parlato nelle Province Unite (odierni Paesi Bassi) nel XVII secolo: tale era infatti la lingua dei primi coloni che sbarcarono presso il Capo di Buona Speranza e ivi fondarono Citt\u00E0 del Capo (in afrikaans Kaapstad).Tale lingua, che assimil\u00F2 anche influssi da inglese e portoghese, divenne nota come olandese del Capo (in olandese kaap-nederlands, in inglese Cape Dutch) e, successivamente, afrikaans, contrazione di afrikaan hollands, \"olandese africano\". Il gruppo etnico che parla afrikaans come madrelingua si chiama afrikaner, definibili grossolanamente, e con eccezioni, come tutti gli europoidi dell'Africa meridionale di origine olandese, mentre quelli di origine anglosassone, sudeuropea e slava sono generalmente di madrelingua inglese."@it . . . "El afrik\u00E1ans\u200B (autoglot\u00F3nimo afrikaans) es una lengua germ\u00E1nica, derivada del neerland\u00E9s medio, hablada principalmente en Sud\u00E1frica y Namibia, aunque tambi\u00E9n se habla en algunas zonas del sur de Botsuana. Esta lengua es la evoluci\u00F3n de la que hablaban los colonos neerlandeses que habitaban la Colonia del Cabo. Con el paso del tiempo ha adquirido caracter\u00EDsticas propias, ya que ha asimilado vocablos del ingl\u00E9s, malayo, portugu\u00E9s y de las lenguas zul\u00FAes de los nativos de la zona."@es . . . . "2016"^^ . . . . . . . "Afrikaans"@en . . . . "million"@en . . . . . . . . . "Afrik\u00E1ans"@es . . . . . "\u0627\u0644\u0644\u063A\u0629 \u0627\u0644\u0625\u0641\u0631\u064A\u0642\u0627\u0646\u064A\u0629 \u0647\u064A \u0644\u063A\u0629 \u062C\u0631\u0645\u0627\u0646\u064A\u0629 \u063A\u0631\u0628\u064A\u0629\u060C \u062A\u0633\u062A\u062E\u062F\u0645 \u0641\u064A \u062C\u0646\u0648\u0628 \u0623\u0641\u0631\u064A\u0642\u064A\u0627 \u0648\u0646\u0627\u0645\u064A\u0628\u064A\u0627\u060C \u0643\u0645\u0627 \u064A\u0648\u062C\u062F \u0639\u062F\u062F \u0623\u0642\u0644 \u0645\u0646 \u0627\u0644\u0645\u062A\u062D\u062F\u062B\u064A\u0646 \u0641\u064A \u0643\u0644 \u0645\u0646 \u0628\u0648\u062A\u0633\u0648\u0627\u0646\u0627\u060C \u0648\u0644\u064A\u0633\u0648\u062A\u0648\u060C \u0648\u0633\u0648\u0627\u0632\u064A\u0644\u0646\u062F\u060C \u0648\u0632\u064A\u0645\u0628\u0627\u0628\u0648\u064A\u060C \u0648\u0632\u0627\u0645\u0628\u064A\u0627. \u0628\u0633\u0628\u0628 \u0647\u062C\u0631\u0629 \u0628\u0639\u0636 \u062C\u0646\u0648\u0628 \u0627\u0644\u0623\u0641\u0631\u064A\u0642\u064A\u064A\u0646 \u0627\u0644\u0628\u064A\u0636\u060C \u064A\u0648\u062C\u062F \u0645\u0627 \u064A\u0642\u0627\u0631\u0628 300 \u0623\u0644\u0641 \u0645\u062A\u062D\u062F\u062B \u0644\u0644\u063A\u0629 \u0627\u0644\u0623\u0641\u0631\u064A\u0643\u0627\u0646\u064A\u0629 \u0641\u064A \u0627\u0644\u0645\u0645\u0644\u0643\u0629 \u0627\u0644\u0645\u062A\u062D\u062F\u0629\u060C \u0643\u0645\u0627 \u062A\u062A\u0648\u0627\u062C\u062F \u0645\u062C\u062A\u0645\u0639\u0627\u062A \u062A\u062A\u062D\u062F\u062B \u0647\u0630\u0647 \u0627\u0644\u0644\u063A\u0629 \u0641\u064A \u0628\u064A\u0631\u062B \u0628\u0623\u0633\u062A\u0631\u0627\u0644\u064A\u0627\u060C \u0648\u062A\u0648\u0631\u0648\u0646\u062A\u0648 \u0628\u0643\u0646\u062F\u0627\u060C \u0648\u0623\u0648\u0643\u0644\u0627\u0646\u062F \u0628\u0646\u064A\u0648\u0632\u064A\u0644\u0646\u062F\u0627. \u064A\u0633\u062A\u062E\u062F\u0645\u0647\u0627 \u0623\u0643\u062B\u0631 \u0645\u0646 6 \u0645\u0644\u0627\u064A\u064A\u0646 \u0634\u062E\u0635 \u0643\u0644\u063A\u0629 \u0623\u0645\u060C \u0648\u0623\u0643\u062B\u0631 \u0645\u0646 10 \u0645\u0644\u0627\u064A\u064A\u0646 \u0643\u0644\u063A\u0629 \u062B\u0627\u0646\u0648\u064A\u0629. \u0627\u0644\u0623\u0641\u0631\u064A\u0643\u0627\u0646\u064A\u0629 \u0647\u064A \u0644\u063A\u0629 \u0647\u0646\u062F\u0648\u0623\u0648\u0631\u0648\u0628\u064A\u0629 \u062C\u0631\u0645\u0627\u0646\u064A\u0629 \u062F\u0646\u064A\u0627. \u062A\u0639\u062A\u0628\u0631 \u0627\u0644\u0644\u063A\u0629 \u0627\u0644\u0631\u0633\u0645\u064A\u0629 \u0644\u062C\u0646\u0648\u0628 \u0623\u0641\u0631\u064A\u0642\u064A\u0627. \u0627\u0644\u0627\u0633\u0645 \u0627\u0644\u0645\u062D\u0644\u064A \u0644\u0644\u063A\u0629 \u0647\u0648 \u00AB\u0623\u0641\u0631\u064A\u0643\u0627\u0646\u0633\u00BB (Afrikaans)\u060C \u0648\u0627\u0644\u062A\u064A \u062A\u0639\u0646\u064A \u0628\u0627\u0644\u0647\u0648\u0644\u0646\u062F\u064A\u0629 \u00AB\u0623\u0641\u0631\u064A\u0642\u064A\u00BB. \u0647\u0646\u0627\u0643 \u062B\u0644\u0627\u062B\u0629 \u0644\u0647\u062C\u0627\u062A \u0641\u064A \u0627\u0644\u0644\u063A\u0629 \u0627\u0644\u0623\u0641\u0631\u064A\u0643\u0627\u0646\u064A\u0629\u060C \u0627\u0644\u062A\u064A \u0645\u0646\u0647\u0627 \u062A\u0634\u0643\u0644 \u0627\u0644\u0644\u063A\u0629 \u0627\u0644\u0634\u0645\u0627\u0644\u064A\u0629 \u0627\u0644\u0634\u0631\u0642\u064A\u0629 (\u0627\u0644\u062A\u064A \u0637\u0648\u0631\u062A \u0643\u0644\u063A\u0629 \u0623\u062F\u0628\u064A\u0629 \u0641\u064A \u062A\u0631\u0627\u0646\u0633\u0641\u0627\u0644) \u0627\u0644\u0642\u0627\u0639\u062F\u0629 \u0627\u0644\u0645\u0639\u064A\u0627\u0631\u064A\u0629 \u0627\u0644\u0643\u062A\u0627\u0628\u064A\u0629. \u0636\u0645\u0646 \u0627\u0644\u0645\u0646\u0627\u0637\u0642 \u0627\u0644\u0646\u0627\u0637\u0642\u0629 \u0628\u0627\u0644\u0647\u0648\u0644\u0646\u062F\u064A\u0629 \u0644\u0647\u0648\u0644\u0646\u062F\u0627 \u0648\u0628\u0644\u062C\u064A\u0643\u0627 \u0648\u0633\u0648\u0631\u064A\u0646\u0627\u0645\u060C \u0647\u0646\u0627\u0643 \u0627\u0646\u062D\u0631\u0627\u0641 \u0623\u0639\u0638\u0645 \u0628\u064A\u0646 \u0627\u0644\u0644\u0647\u062C\u0627\u062A \u0627\u0644\u0623\u0641\u0631\u064A\u0643\u0627\u0646\u064A\u0629 \u0627\u0644\u0647\u0648\u0644\u0646\u062F\u064A\u0629 \u0648\u0627\u0644\u0623\u0641\u0631\u064A\u0643\u0627\u0646\u064A\u0629 \u0627\u0644\u0642\u064A\u0627\u0633\u064A\u0629. \u0627\u0644\u0623\u0641\u0631\u064A\u0643\u0627\u0646\u064A\u0629 \u0643\u0627\u0646\u062A \u0623\u0635\u0644\u0627\u064B \u0627\u0644\u0644\u0647\u062C\u0629 \u0627\u0644\u062A\u064A \u062A\u0637\u0648\u0631\u062A \u0628\u064A\u0646 \u0627\u0644\u0645\u0633\u062A\u0648\u0637\u0646\u064A\u0646 \u0627\u0644\u0628\u0631\u0648\u062A\u0633\u062A\u0627\u0646\u062A\u064A\u064A\u0646 \u0627\u0644\u0623\u0641\u0631\u064A\u0642\u0627\u0646\u064A\u064A\u0646 \u0648\u0627\u0644\u0639\u0628\u064A\u062F \u0627\u0644\u0645\u0644\u0632\u0645\u064A\u0646 \u0623\u0648 \u0627\u0644\u0639\u0627\u0645\u0644\u064A\u0646 \u0627\u0644\u0630\u064A\u0646 \u062C\u0644\u0628\u0648\u0627 \u0625\u0644\u0649 \u0645\u0646\u0637\u0642\u0629 \u0643\u064A\u0628 \u0641\u064A \u062C\u0646\u0648\u0628 \u063A\u0631\u0628 \u062C\u0646\u0648\u0628 \u0623\u0641\u0631\u064A\u0642\u064A\u0627 \u0628\u0648\u0627\u0633\u0637\u0629 \u0634\u0631\u0643\u0629 \u0627\u0644\u0647\u0646\u062F \u0627\u0644\u0634\u0631\u0642\u064A\u0629 (Verenigde Oost-Indische Compagnie) \u0628\u064A\u0646 1652 \u06481705. \u0627\u0644\u0623\u0643\u062B\u0631\u064A\u0629 \u0627\u0644\u0646\u0633\u0628\u064A\u0629 \u0644\u0647\u0624\u0644\u0627\u0621 \u0627\u0644\u0645\u0633\u062A\u0648\u0637\u0646\u064A\u0646 \u0627\u0644\u0623\u0648\u0627\u0626\u0644 \u0643\u0627\u0646\u0648\u0627 \u0645\u0646 \u0627\u0644\u0645\u062D\u0627\u0641\u0638\u0627\u062A \u0627\u0644\u0645\u062A\u062D\u062F\u0629 (\u0627\u0644\u0622\u0646 \u0647\u0648\u0644\u0646\u062F\u0627)\u060C \u0645\u0639 \u0630\u0644\u0643 \u0643\u0627\u0646 \u0647\u0646\u0627\u0643 \u0623\u064A\u0636\u0627\u064B \u0627\u0644\u0639\u062F\u064A\u062F \u0645\u0646 \u0623\u0644\u0645\u0627\u0646\u064A\u0627\u060C \u0648\u0639\u062F\u062F \u0643\u0628\u064A\u0631 \u0645\u0646 \u0641\u0631\u0646\u0633\u0627\u060C \u0648\u0627\u0644\u0628\u0639\u0636 \u0645\u0646 \u0627\u0644\u0628\u0631\u062A\u063A\u0627\u0644\u060C \u0648\u0627\u0644\u0642\u0644\u064A\u0644 \u0645\u0646 \u0627\u0633\u0643\u062A\u0644\u0646\u062F\u0627\u060C \u0648\u0628\u0644\u062F\u0627\u0646 \u0623\u062E\u0631\u0649 \u0645\u062E\u062A\u0644\u0641\u0629. \u0627\u0644\u0639\u0645\u0627\u0644 \u0648\u0627\u0644\u0639\u0628\u064A\u062F \u0627\u0644\u0645\u0644\u0632\u0645\u0648\u0646 \u0643\u0627\u0646\u0648\u0627 \u0647\u0646\u0648\u062F\u0627\u064B \u062C\u0646\u0648\u0628\u064A\u064A\u0646\u060C \u0648\u0645\u0644\u0627\u0648\u064A\u064A\u0646\u060C \u0648\u0645\u0644\u0627\u063A\u0627\u0634\u064A\u064A\u0646 \u0628\u0627\u0644\u0625\u0636\u0627\u0641\u0629 \u0625\u0644\u0649 \u0627\u0644\u062E\u0648\u064A \u0627\u0644\u0623\u0635\u0644\u064A\u064A\u0646 \u0648\u0627\u0644\u0628\u0648\u0634\u0645\u064A\u0646."@ar . . . . . . . . . . . . . . . . . . . "\u5357\u975E\u8A9E\uFF08Afrikaans\uFF0C\u5B57\u9762\u610F\u601D\u70BA\u300C\u975E\u6D32\u8A9E\u300D\uFF09\uFF0C\u4E5F\u8B6F\u70BA\u5357\u975E\u8377\u862D\u8A9E\u3001\u963F\u975E\u5229\u5361\u8BED\u3001\u963F\u975E\u5229\u582A\u65AF\u8A9E\u6216\u6590\u8A9E\uFF0C\u662F\u5357\u975E\u7684\u8377\u5170\u8BED\u65B9\u8A00\uFF0C\u4E3A\u5357\u975E\u5883\u5185\u7684\u767D\u4EBA\u79CD\u65CF\u963F\u975E\u5229\u5361\u4EBA\u7684\u4E3B\u8981\u8BED\u8A00\u3002\u7531\u65BC\u4F7F\u7528\u5357\u975E\u8A9E\u7684\u6B50\u6D32\u79FB\u6C11\u5728\u904E\u53BB\u88AB\u7A31\u4E4B\u70BA\u5E03\u5C14\u4EBA\uFF08\u201C\u5E03\u5C14\u201D\u5728\u8377\u862D\u8A9E\u4E2D\u70BA\u201C\u8FB2\u6C11\u201D\u7684\u610F\u601D\uFF09\uFF0C\u56E0\u6B64\u6B77\u53F2\u4E0A\u4E5F\u6709\u4EBA\u5C07\u5357\u975E\u8A9E\u7A31\u4E4B\u70BA\u5E03\u5C14\u8BED\u3002 \u5357\u975E\u8A9E\u662F\u4F7F\u7528\u65BC\u5357\u975E\u53CA\u7D0D\u7C73\u6BD4\u4E9E\u7684\u4E00\u7A2E\u8A9E\u8A00\uFF0C\u5728\u8A9E\u8A00\u5206\u985E\u4E0A\u5C6C\u65BC\u5370\u6B50\u8A9E\u7CFB\u65E5\u8033\u66FC\u8A9E\u65CF\u7684\u897F\u65E5\u8033\u66FC\u8A9E\u652F\u3002\u76EE\u524D\u5357\u975E\u8A9E\u662F\u300A\u5357\u975E\u61B2\u6CD5\u300B\u6240\u898F\u5B9A\u768411\u7A2E\u5B98\u65B9\u8A9E\u8A00\u4E4B\u4E00\uFF0C\u540C\u6642\u4E5F\u662F\u300A\u300B\u6240\u627F\u8A8D\u7684\u4E00\u7A2E\u570B\u8A9E\uFF0C\u4F46\u975E\u5B98\u65B9\u8A9E\u8A00\u3002 \u5357\u975E\u8A9E\u7684\u6B77\u53F2\u767C\u5C55\u904E\u7A0B\u4EE5\u53CA\u5176\u5728\u7576\u4ECA\u5357\u975E\u793E\u6703\u7684\u5730\u4F4D\u90FD\u5099\u53D7\u722D\u8B70\u3002\u300A\u5927\u82F1\u767E\u79D1\u5168\u66F8\u300B\u5728\u4ECB\u7D39\u8A72\u8A9E\u8A00\u6642\u5C31\u9019\u6A23\u9673\u8FF0\uFF1A\u300C\u5F88\u5C11\u6709\u8A9E\u8A00\u80FD\u5920\u300E\u50CF\u5357\u975E\u8A9E\u4E00\u6A23\u300F\u7522\u751F\u9019\u9EBC\u591A\u7684\u722D\u8B70\u300D\u3002"@zh . . . . "Afrikaansa germaniar hizkuntza bat da, nederlandera jatorritzat duena, Hegoafrika eta Namibian mintzatua gehienbat. Kolono herbeheretarrek Lurmutur kolonian hitz egiten zuten hizkuntzaren bilakaera da, eta denboraren poderioz, bere berezitasunak hartuz joan da, baita XX. mendean bere literatura sortu ere. Botswana, Lesotho, Swazilandia, Zimbabwe eta Zambian ere hitz egiten da; Erresuma Batuan 300.000 hiztun inguru daude. Afrikaans izena afrikar hitzaz euskaratu daiteke, eta hizkuntza hori hitz egiten duten bi komunitate daude:"@eu . . . . . . . . . . "Griqua"@en . . . "Afrikaans"@eu . . . . . . . . . "Basters"@en . . . . . "\u0627\u0644\u0644\u063A\u0629 \u0627\u0644\u0625\u0641\u0631\u064A\u0642\u0627\u0646\u064A\u0629 \u0647\u064A \u0644\u063A\u0629 \u062C\u0631\u0645\u0627\u0646\u064A\u0629 \u063A\u0631\u0628\u064A\u0629\u060C \u062A\u0633\u062A\u062E\u062F\u0645 \u0641\u064A \u062C\u0646\u0648\u0628 \u0623\u0641\u0631\u064A\u0642\u064A\u0627 \u0648\u0646\u0627\u0645\u064A\u0628\u064A\u0627\u060C \u0643\u0645\u0627 \u064A\u0648\u062C\u062F \u0639\u062F\u062F \u0623\u0642\u0644 \u0645\u0646 \u0627\u0644\u0645\u062A\u062D\u062F\u062B\u064A\u0646 \u0641\u064A \u0643\u0644 \u0645\u0646 \u0628\u0648\u062A\u0633\u0648\u0627\u0646\u0627\u060C \u0648\u0644\u064A\u0633\u0648\u062A\u0648\u060C \u0648\u0633\u0648\u0627\u0632\u064A\u0644\u0646\u062F\u060C \u0648\u0632\u064A\u0645\u0628\u0627\u0628\u0648\u064A\u060C \u0648\u0632\u0627\u0645\u0628\u064A\u0627. \u0628\u0633\u0628\u0628 \u0647\u062C\u0631\u0629 \u0628\u0639\u0636 \u062C\u0646\u0648\u0628 \u0627\u0644\u0623\u0641\u0631\u064A\u0642\u064A\u064A\u0646 \u0627\u0644\u0628\u064A\u0636\u060C \u064A\u0648\u062C\u062F \u0645\u0627 \u064A\u0642\u0627\u0631\u0628 300 \u0623\u0644\u0641 \u0645\u062A\u062D\u062F\u062B \u0644\u0644\u063A\u0629 \u0627\u0644\u0623\u0641\u0631\u064A\u0643\u0627\u0646\u064A\u0629 \u0641\u064A \u0627\u0644\u0645\u0645\u0644\u0643\u0629 \u0627\u0644\u0645\u062A\u062D\u062F\u0629\u060C \u0643\u0645\u0627 \u062A\u062A\u0648\u0627\u062C\u062F \u0645\u062C\u062A\u0645\u0639\u0627\u062A \u062A\u062A\u062D\u062F\u062B \u0647\u0630\u0647 \u0627\u0644\u0644\u063A\u0629 \u0641\u064A \u0628\u064A\u0631\u062B \u0628\u0623\u0633\u062A\u0631\u0627\u0644\u064A\u0627\u060C \u0648\u062A\u0648\u0631\u0648\u0646\u062A\u0648 \u0628\u0643\u0646\u062F\u0627\u060C \u0648\u0623\u0648\u0643\u0644\u0627\u0646\u062F \u0628\u0646\u064A\u0648\u0632\u064A\u0644\u0646\u062F\u0627. \u064A\u0633\u062A\u062E\u062F\u0645\u0647\u0627 \u0623\u0643\u062B\u0631 \u0645\u0646 6 \u0645\u0644\u0627\u064A\u064A\u0646 \u0634\u062E\u0635 \u0643\u0644\u063A\u0629 \u0623\u0645\u060C \u0648\u0623\u0643\u062B\u0631 \u0645\u0646 10 \u0645\u0644\u0627\u064A\u064A\u0646 \u0643\u0644\u063A\u0629 \u062B\u0627\u0646\u0648\u064A\u0629."@ar . . . . . . . . . "Afrikanso a\u016D afrikansa lingvo (a\u016D Afrikaans en la afrikansa a\u016D la angla lingvoj) estas okcident\u011Dermana lingvo parolata precipe en suda Afriko. \u011Ci evoluis kaj fine solidi\u011Dis precipe el nederlandaj dialektoj de la deksepa jarcento, cetere influita de, inter aliaj, la germana, la franca kaj, specife lastatempe, la angla. Proksimume 5% de la afrikansa vortprovizo kiu ne estas de nederlanda origino, venas de kontaktlingvoj en Afriko."@eo . . . . . "e19"@en . . . . . . . . . . . "af"@en . . ""@en . . . . . . . . . . . . . . . . . . . "\u03A4\u03B1 \u03B1\u03C6\u03C1\u03B9\u03BA\u03AC\u03B1\u03BD\u03C2 (Afrikaans) \u03AE \u03B1\u03C6\u03C1\u03B9\u03BA\u03B1\u03BD\u03BF\u03BB\u03BB\u03B1\u03BD\u03B4\u03B9\u03BA\u03AC \u03B5\u03AF\u03BD\u03B1\u03B9 \u03B4\u03C5\u03C4\u03B9\u03BA\u03AE \u03B3\u03B5\u03C1\u03BC\u03B1\u03BD\u03B9\u03BA\u03AE \u03B3\u03BB\u03CE\u03C3\u03C3\u03B1, \u03BC\u03B5 \u03C0\u03C1\u03BF\u03AD\u03BB\u03B5\u03C5\u03C3\u03B7 \u03C4\u03B1 \u03BF\u03BB\u03BB\u03B1\u03BD\u03B4\u03B9\u03BA\u03AC. \u0391\u03C0\u03B1\u03BD\u03C4\u03AC\u03C4\u03B1\u03B9 \u03BA\u03C5\u03C1\u03AF\u03C9\u03C2 \u03C3\u03C4\u03B7 \u039D\u03CC\u03C4\u03B9\u03B1 \u0391\u03C6\u03C1\u03B9\u03BA\u03AE \u03BA\u03B1\u03B9 \u03C4\u03B7 \u039D\u03B1\u03BC\u03AF\u03BC\u03C0\u03B9\u03B1 \u03BA\u03B1\u03B9 \u03C3\u03B5 \u03BC\u03B9\u03BA\u03C1\u03CC\u03C4\u03B5\u03C1\u03B7 \u03C3\u03C5\u03C7\u03BD\u03CC\u03C4\u03B7\u03C4\u03B1 \u03BA\u03B1\u03B9 \u03C3\u03C4\u03B7\u03BD \u039C\u03C0\u03BF\u03C4\u03C3\u03BF\u03C5\u03AC\u03BD\u03B1, \u03C4\u03B7 \u0396\u03B9\u03BC\u03C0\u03AC\u03BC\u03C0\u03BF\u03C5\u03B5 \u03BA\u03B1\u03B9 \u03C4\u03B7 \u0396\u03AC\u03BC\u03C0\u03B9\u03B1. \u039B\u03CC\u03B3\u03C9 \u03C4\u03B7\u03C2 \u03BC\u03B5\u03C4\u03B1\u03BD\u03AC\u03C3\u03C4\u03B5\u03C5\u03C3\u03B7\u03C2 \u03C0\u03BF\u03BB\u03BB\u03CE\u03BD \u0391\u03C6\u03C1\u03B9\u03BA\u03AC\u03BD\u03B5\u03C1\u03C2, \u03C5\u03C0\u03AC\u03C1\u03C7\u03BF\u03C5\u03BD \u03C4\u03BF\u03C5\u03BB\u03AC\u03C7\u03B9\u03C3\u03C4\u03BF\u03BD \u03B5\u03C0\u03B9\u03C0\u03BB\u03AD\u03BF\u03BD 300.000 \u03BF\u03BC\u03B9\u03BB\u03BF\u03CD\u03BD\u03C4\u03B5\u03C2 \u03C4\u03B7 \u03B3\u03BB\u03CE\u03C3\u03C3\u03B1 \u03C3\u03C4\u03BF \u0397\u03BD\u03C9\u03BC\u03AD\u03BD\u03BF \u0392\u03B1\u03C3\u03AF\u03BB\u03B5\u03B9\u03BF, \u03B5\u03BD\u03CE \u03C3\u03C7\u03B5\u03C4\u03B9\u03BA\u03AC \u03BC\u03B5\u03B3\u03AC\u03BB\u03B5\u03C2 \u03BA\u03BF\u03B9\u03BD\u03CC\u03C4\u03B7\u03C4\u03B5\u03C2 \u03C3\u03C5\u03BD\u03B1\u03BD\u03C4\u03AC \u03BA\u03B1\u03BD\u03B5\u03AF\u03C2 \u03BA\u03B1\u03B9 \u03C3\u03C4\u03B9\u03C2 \u0392\u03C1\u03C5\u03BE\u03AD\u03BB\u03BB\u03B5\u03C2, \u03C4\u03BF \u0386\u03BC\u03C3\u03C4\u03B5\u03C1\u03BD\u03C4\u03B1\u03BC, \u03C4\u03BF \u03A0\u03B5\u03C1\u03B8, \u03C4\u03BF \u03A4\u03BF\u03C1\u03CC\u03BD\u03C4\u03BF \u03BA\u03B1\u03B9 \u03C4\u03BF \u038F\u03BA\u03BB\u03B1\u03BD\u03C4. \u0395\u03AF\u03BD\u03B1\u03B9 \u03BC\u03AF\u03B1 \u03B1\u03C0\u03CC \u03C4\u03B9\u03C2 \u03B5\u03C0\u03AF\u03C3\u03B7\u03BC\u03B5\u03C2 \u03B3\u03BB\u03CE\u03C3\u03C3\u03B5\u03C2 \u03C4\u03B7\u03C2 \u039D\u03CC\u03C4\u03B9\u03B1\u03C2 \u0391\u03C6\u03C1\u03B9\u03BA\u03AE\u03C2, \u03B1\u03BB\u03BB\u03AC \u03BC\u03B5\u03C4\u03AC \u03C4\u03BF \u03C4\u03AD\u03BB\u03BF\u03C2 \u03C4\u03BF\u03C5 \u03B1\u03C0\u03B1\u03C1\u03C4\u03C7\u03AC\u03B9\u03BD\u03C4 \u03B7 \u03C7\u03C1\u03AE\u03C3\u03B7 \u03C4\u03B7\u03C2 \u03AD\u03C7\u03B5\u03B9 \u03C5\u03C0\u03BF\u03C7\u03C9\u03C1\u03AE\u03C3\u03B5\u03B9 \u03C0\u03C1\u03BF\u03C2 \u03CC\u03C6\u03B5\u03BB\u03BF\u03C2 \u03C4\u03C9\u03BD \u03B1\u03B3\u03B3\u03BB\u03B9\u03BA\u03CE\u03BD. \u0393\u03B5\u03C9\u03B3\u03C1\u03B1\u03C6\u03B9\u03BA\u03AC, \u03B7 \u03B1\u03C6\u03C1\u03B9\u03BA\u03AC\u03B1\u03BD\u03C2 \u03B5\u03AF\u03BD\u03B1\u03B9 \u03B7 \u03B3\u03BB\u03CE\u03C3\u03C3\u03B1 \u03C4\u03B7\u03C2 \u03C0\u03BB\u03B5\u03B9\u03BF\u03BD\u03CC\u03C4\u03B7\u03C4\u03B1\u03C2 \u03C4\u03BF\u03C5 \u03B5\u03BD\u03CC\u03C2 \u03C4\u03C1\u03AF\u03C4\u03BF\u03C5 \u03C4\u03B7\u03C2 \u03B4\u03C5\u03C4\u03B9\u03BA\u03AE\u03C2 \u039D\u03CC\u03C4\u03B9\u03B1\u03C2 \u0391\u03C6\u03C1\u03B9\u03BA\u03AE\u03C2 (\u03C3\u03C4\u03BF \u0392\u03CC\u03C1\u03B5\u03B9\u03BF \u03BA\u03B1\u03B9 \u0394\u03C5\u03C4\u03B9\u03BA\u03CC \u0391\u03BA\u03C1\u03C9\u03C4\u03AE\u03C1\u03B9\u03BF \u03BF\u03BC\u03B9\u03BB\u03B5\u03AF\u03C4\u03B1\u03B9 \u03B1\u03C0\u03CC \u03C4\u03BF 69% \u03BA\u03B1\u03B9 \u03C4\u03BF 58% \u03B1\u03BD\u03C4\u03AF\u03C3\u03C4\u03BF\u03B9\u03C7\u03B1). \u0395\u03AF\u03BD\u03B1\u03B9 \u03B5\u03C0\u03AF\u03C3\u03B7\u03C2 \u03B7 \u03BA\u03C5\u03C1\u03B9\u03CC\u03C4\u03B5\u03C1\u03B7 \u03B3\u03BB\u03CE\u03C3\u03C3\u03B1 \u03C3\u03C4\u03BF \u03B3\u03B5\u03B9\u03C4\u03BF\u03BD\u03B9\u03BA\u03CC \u03BD\u03BF\u03C4\u03B9\u03CC\u03C4\u03B5\u03C1\u03BF \u03AD\u03BD\u03B1 \u03C4\u03C1\u03AF\u03C4\u03BF \u03C4\u03B7\u03C2 \u039D\u03B1\u03BC\u03AF\u03BC\u03C0\u03B9\u03B1\u03C2. \u0397 \u03BB\u03AD\u03BE\u03B7 \u03B1\u03C6\u03C1\u03B9\u03BA\u03AC\u03B1\u03BD\u03C2 \u03B5\u03AF\u03BD\u03B1\u03B9 \u03BF\u03BB\u03BB\u03B1\u03BD\u03B4\u03B9\u03BA\u03AE\u03C2 \u03C0\u03C1\u03BF\u03AD\u03BB\u03B5\u03C5\u03C3\u03B7\u03C2 \u03BA\u03B1\u03B9 \u03C3\u03B7\u03BC\u03B1\u03AF\u03BD\u03B5\u03B9 \u03B1\u03C6\u03C1\u03B9\u03BA\u03B1\u03BD\u03B9\u03BA\u03CC\u03C2. \u0395\u03AF\u03BD\u03B1\u03B9 \u03B7 \u03B3\u03BB\u03CE\u03C3\u03C3\u03B1 \u03C0\u03BF\u03C5 \u03BC\u03B9\u03BB\u03BF\u03CD\u03BD \u03BF\u03B9 \u039C\u03C0\u03CC\u03B5\u03C1\u03C2, \u03BF\u03B9 \u03AD\u03B3\u03C7\u03C1\u03C9\u03BC\u03BF\u03B9 \u03C4\u03BF\u03C5 \u0391\u03BA\u03C1\u03C9\u03C4\u03B7\u03C1\u03AF\u03BF\u03C5 (\u0391\u03C6\u03C1\u03B9\u03BA\u03B1\u03BD\u03BF\u03AF \u03B9\u03B8\u03B1\u03B3\u03B5\u03BD\u03B5\u03AF\u03C2 \u03C0\u03BF\u03C5 \u03AD\u03C7\u03BF\u03C5\u03BD \u03B1\u03BD\u03B1\u03BC\u03B5\u03B9\u03C7\u03B8\u03B5\u03AF \u03BC\u03B5 \u039F\u03BB\u03BB\u03B1\u03BD\u03B4\u03BF\u03CD\u03C2 \u03B1\u03C0\u03BF\u03B9\u03BA\u03B9\u03C3\u03C4\u03AD\u03C2), \u03BA\u03AC\u03C0\u03BF\u03B9\u03BF\u03B9 \u0399\u03BD\u03B4\u03BF\u03AF \u03C4\u03B7\u03C2 \u039D\u03CC\u03C4\u03B9\u03B1\u03C2 \u0391\u03C6\u03C1\u03B9\u03BA\u03AE\u03C2 \u03BA\u03B1\u03B9 \u03B3\u03B5\u03BD\u03B9\u03BA\u03AC \u03C3\u03C7\u03B5\u03B4\u03CC\u03BD \u03CC\u03BB\u03BF\u03B9 \u03BF\u03B9 \u039F\u03BB\u03BB\u03B1\u03BD\u03B4\u03B9\u03BA\u03AE\u03C2 \u03BA\u03B1\u03C4\u03B1\u03B3\u03C9\u03B3\u03AE\u03C2 \u03B1\u03C0\u03BF\u03B9\u03BA\u03B9\u03C3\u03C4\u03AD\u03C2 \u03BA\u03B1\u03B9 \u03AC\u03C4\u03BF\u03BC\u03B1 \u03C0\u03BF\u03C5 \u03BA\u03B1\u03C4\u03AD\u03C6\u03B8\u03B1\u03C3\u03B1\u03BD \u03C3\u03C4\u03BF \u0391\u03BA\u03C1\u03C9\u03C4\u03AE\u03C1\u03B9\u03BF \u03BA\u03B1\u03C4\u03AC \u03C4\u03B7\u03BD \u03BF\u03BB\u03BB\u03B1\u03BD\u03B4\u03BF\u03BA\u03C1\u03B1\u03C4\u03AF\u03B1 \u03BA\u03B1\u03B9 \u03AD\u03C0\u03B5\u03B9\u03C4\u03B1."@el . . . . . . . . . . . . . . . . . "J\u0119zyk afrikaans, j\u0119zyk afrykanerski (afr. afrikaans, Afrikaanse taal) \u2013 indoeuropejski j\u0119zyk nale\u017C\u0105cy do dolnosakso\u0144skiej ga\u0142\u0119zi j\u0119zyk\u00F3w zachodniogerma\u0144skich, b\u0119d\u0105cy j\u0119zykiem ojczystym po\u0142udniowoafryka\u0144skich Kolored\u00F3w oraz bia\u0142ych Afrykaner\u00F3w. Powsta\u0142 na styku kultur w Kolonii Przyl\u0105dkowej z XVII-wiecznych dialekt\u00F3w niderlandzkich pod wp\u0142ywem j\u0119zyka malajskiego i portugalskiego oraz miejscowych j\u0119zyk\u00F3w lud\u00F3w hotentockich . Niderlandzkim \u2013 j\u0119zykiem urz\u0119dowym holenderskiej Kompanii Wschodnioindyjskiej (VOC) \u2013 m\u00F3wili funkcjonariusze, \u017Co\u0142nierze Kompanii oraz europejscy osadnicy, przybywaj\u0105cy na tereny dzisiejszej Republiki Po\u0142udniowej Afryki od po\u0142owy XVII wieku, a pochodz\u0105cy g\u0142\u00F3wnie z Holandii i Niemiec oraz w mniejszym stopniu z Francji i Skandynawii. Koloni\u015Bci ci dali pocz\u0105tek B"@pl . . . . . . . . . . . . "Cape Malays"@en . . . . . . . . "Afrikaans"@ca . . . . . . . . . . "Indo-European"@en . . . . . . "L'afrikaans (/a.f\u0281i.kans/) est une langue germanique issue du n\u00E9erlandais, parl\u00E9e en Afrique du Sud, en Namibie, et dans une moindre mesure au Botswana et au Zimbabwe, notamment par les peuples de langue afrikaans dont les Afrikaners. Le mot afrikaans signifie \u00AB africain \u00BB en n\u00E9erlandais."@fr . "Is teanga Iar-Ghearm\u00E1inice \u00ED an Afrac\u00E1inis, agus \u00ED an-chos\u00FAil leis an Ollainnis. Labhra\u00EDtear san Afraic Theas agus sa Namaib \u00ED thar aon \u00E1it eile, ach t\u00E1 teacht ar an gcorr-chainteoir sa Bhotsu\u00E1in, i Leos\u00F3ta, sa tSuasalainn, sa tSiomb\u00E1ib, agus sa tSaimbia chomh maith. De thoradh na himirce \u00F3n Afraic Theas, t\u00E1 timpeall ar 30.000 cainteoir Afrac\u00E1inise ina gc\u00F3na\u00ED sa R\u00EDocht Aontaithe. T\u00E1 pobail th\u00E1bhachtacha i bPerth san Astr\u00E1il, i dToronto, Ceanada agus Auckland sa Nua-Sh\u00E9alainn freisin. \u00DAs\u00E1ideann gr\u00FApa\u00ED \u00E9ags\u00FAla eitneacha an Afrac\u00E1inis thar aon teanga eile, mar at\u00E1, na B\u00F3raigh (boers), is \u00E9 sin, na Geala a labhra\u00EDonn an teanga, na Daite\u00E1naigh (Afrac\u00E1inis: bruinmense, kleurlinge) a labhra\u00EDonn \u00ED, agus sainghr\u00FApa\u00ED ar daoine datha iad, ar n\u00F3s na mbasters, Malaeigh na Rinne (Cape Malays), agus na Griquas. T\u00E1 c\u00F3na\u00ED ar na basters i l\u00E1r na Namaibe, go h\u00E1irithe timpeall ar Rehoboth."@ga . . . . . . . . . "\u30A2\u30D5\u30EA\u30AB\u30FC\u30F3\u30B9\u8A9E"@ja . . . . "1124216784"^^ . . . . . . . . . "\u0410\u0444\u0440\u0438\u043A\u0430\u0430\u043D\u0441"@uk . . "\uC544\uD504\uB9AC\uCE78\uC2A4\uC5B4"@ko . . . "Afrikaans"@en . . . . . . . . "Lingua afrikaans"@it . . . . "131808"^^ . . . "Dutch-based pidgin"@en . . . . . . . . . . . . . . . "Afrikaans"@sv . . . . . . . . "\u30A2\u30D5\u30EA\u30AB\u30FC\u30F3\u30B9\u8A9E\uFF08\u30A2\u30D5\u30EA\u30AB\u30FC\u30F3\u30B9\u3054\u3001Afrikaans\uFF09\u306F\u3001\u30A4\u30F3\u30C9\u30FB\u30E8\u30FC\u30ED\u30C3\u30D1\u8A9E\u65CF\u306E\u30B2\u30EB\u30DE\u30F3\u8A9E\u6D3E\u3067\u897F\u30B2\u30EB\u30DE\u30F3\u8A9E\u7FA4\u306B\u5C5E\u3059\u308B\u4F4E\u5730\u30C9\u30A4\u30C4\u8A9E\u306B\u5C5E\u3057\u3001\u30AA\u30E9\u30F3\u30C0\u8A9E\u304B\u3089\u6D3E\u751F\u3057\u305F\u8A00\u8A9E\u3067\u3042\u308B\u3002 \u7D14\u8A00\u8A9E\u5B66\u7684\u306B\u306F\u4F4E\u5730\u30C9\u30A4\u30C4\u8A9E\u306E\u3046\u3061\u4F4E\u5730\u30D5\u30E9\u30F3\u30AF\u8A9E\uFF08\u4F4E\u5730\u30B6\u30AF\u30BB\u30F3\u8A9E\u3068\u8FD1\u7E01\u95A2\u4FC2\u306B\u3042\u308B\uFF09\u306E\u4E2D\u306E\u4E00\u65B9\u8A00\u3067\u3042\u308B\u3068\u3055\u308C\u308B\u304C\u3001\u4E0B\u8A18\u306B\u793A\u3059\u3068\u304A\u308A\u305D\u306E\u72EC\u7279\u306A\u8A9E\u5F59\u304B\u3089\u4F4E\u5730\u30C9\u30A4\u30C4\u8A9E\u306E\u4E2D\u3067\u3082\u30AA\u30E9\u30F3\u30C0\u8A9E\uFF08\u30AA\u30E9\u30F3\u30C0\u5927\u65B9\u8A00\uFF09\u3068\u306F\u5225\u306E\u65B9\u8A00\u3060\u3068\u3044\u3046\u8AAC\u3082\u6709\u529B\u3067\u3042\u308B\u3002 \u30AF\u30EF\u30BA\u30FC\u30EB\u30FB\u30CA\u30BF\u30FC\u30EB\u5DDE\u4EE5\u5916\u306E\u5357\u30A2\u30D5\u30EA\u30AB\u5171\u548C\u56FD\u5168\u571F\u306B\u5E83\u304F\u666E\u53CA\u3057\u3066\u304A\u308A\u3001\u30AA\u30E9\u30F3\u30C0\u7CFB\u767D\u4EBA\u3067\u3042\u308B\u30A2\u30D5\u30EA\u30AB\u30FC\u30CA\u30FC\uFF08\u304B\u3064\u3066\u306F\u30DC\u30FC\u30A2\u4EBA\u3068\u547C\u3070\u308C\u305F\uFF09\u304C\u6BCD\u8A9E\u3068\u3059\u308B\u307B\u304B\u3001\u30AB\u30E9\u30FC\u30C9\uFF08\u767D\u4EBA\u3068\u30B3\u30A4\u30B3\u30A4\u4EBA\u3092\u306F\u3058\u3081\u3068\u3059\u308B\u6709\u8272\u4EBA\u7A2E\u306E\u6DF7\u8840\uFF09\u306B\u3082\u6BCD\u8A9E\u3068\u3059\u308B\u8005\u304C\u591A\u3044\u3002\u5357\u30A2\u30D5\u30EA\u30AB\u5171\u548C\u56FD\u306E\u516C\u7528\u8A9E\u306E\u4E00\u3064\u3067\u3001\u30E8\u30FC\u30ED\u30C3\u30D1\u7CFB\u8A00\u8A9E\u306E\u4E2D\u3067\u6700\u3082\u65B0\u3057\u3044\u8A00\u8A9E\u3067\u3042\u308B\u3002"@ja . . . . . . . . . . . . . . "none"@en . . . . . . . . . . . . . . . . . . . "O afric\u00E2ner, afric\u00E2nder, africanse ou afrikaans \u00E9 uma l\u00EDngua do ramo germ\u00E2nico do grupo indo-europeu falada na \u00C1frica do Sul e na Nam\u00EDbia. Desenvolveu-se durante o per\u00EDodo de coloniza\u00E7\u00E3o neerlandesa na \u00C1frica, o que levou ao desenvolvimento da l\u00EDngua, que \u00E9 baseada no neerland\u00EAs."@pt . . . . . . . . . . . . . . . "An Afrac\u00E1inis"@ga . . . . "\u0410\u0444\u0440\u0438\u043A\u0430\u0301\u0430\u043D\u0441 \u0430\u0431\u043E \u0431\u00FD\u0440\u0441\u044C\u043A\u0430 \u043C\u043E\u0432\u0430 \u2014 \u043E\u0444\u0456\u0446\u0456\u0439\u043D\u0430 \u043C\u043E\u0432\u0430 (\u0440\u0430\u0437\u043E\u043C \u0437 \u0430\u043D\u0433\u043B\u0456\u0439\u0441\u044C\u043A\u043E\u044E) \u0443 \u041F\u0456\u0432\u0434\u0435\u043D\u043D\u043E-\u0410\u0444\u0440\u0438\u043A\u0430\u043D\u0441\u044C\u043A\u0456\u0439 \u0420\u0435\u0441\u043F\u0443\u0431\u043B\u0456\u0446\u0456 \u0456 \u041D\u0430\u043C\u0456\u0431\u0456\u0457. \u0412 \u043E\u0441\u043D\u043E\u0432\u043D\u043E\u043C\u0443 \u043D\u0435\u044E \u0440\u043E\u0437\u043C\u043E\u0432\u043B\u044F\u044E\u0442\u044C \u0430\u0444\u0440\u0438\u043A\u0430\u043D\u0435\u0440\u0438, \u043D\u0430\u0449\u0430\u0434\u043A\u0438 \u0433\u043E\u043B\u043B\u0430\u043D\u0434\u0441\u044C\u043A\u0438\u0445 \u043A\u043E\u043B\u043E\u043D\u0456\u0441\u0442\u0456\u0432 \u0456 \u043A\u043E\u043B\u043E\u043D\u0456\u0441\u0442\u0456\u0432 \u0456\u043D\u0448\u0438\u0445 \u043D\u0430\u0446\u0456\u043E\u043D\u0430\u043B\u044C\u043D\u043E\u0441\u0442\u0435\u0439 17 \u0441\u0442\u043E\u043B\u0456\u0442\u0442\u044F."@uk . . . . . . . . . . . . . . . . . "Afrikaans (UK: /\u02CC\u00E6fr\u026A\u02C8k\u0251\u02D0ns/, US: /\u02CC\u0251\u02D0f-/) is a West Germanic language that evolved in the Dutch Cape Colony from the Dutch vernacular of Holland proper (i.e., the Hollandic dialect) used by Dutch, French, and German settlers and their enslaved people. Afrikaans gradually began to develop distinguishing characteristics during the course of the 18th century. Now spoken in South Africa, Namibia and (to a lesser extent) Botswana, Zambia, and Zimbabwe, estimates circa 2010 of the total number of Afrikaans speakers range between 15 and 23 million. Most linguists consider Afrikaans to be a partly creole language. An estimated 90 to 95% of the vocabulary is of Dutch origin with adopted words from other languages including German and the Khoisan languages of Southern Africa. Differences with Dutch include a more analytic-type morphology and grammar, and some pronunciations. There is a large degree of mutual intelligibility between the two languages, especially in written form. About 13.5% of the South African population (7 million people) speak Afrikaans as a first language, making it the third most common natively-spoken language in the country, after Zulu and Xhosa. It has the widest geographic and racial distribution of the 11 official languages and is widely spoken and understood as a second or third language, although Zulu and English are estimated to be understood as a second language by a much larger proportion of the population. It is the majority language of the western half of South Africa\u2014the provinces of the Northern Cape and Western Cape\u2014and the first language of 75.8% of Coloured South Africans (4.8 million people), 60.8% of White South Africans (2.7 million people), 1.5% of Black South Africans (600,000 people), and 4.6% of Indian South Africans (58,000 people)."@en . . . "J\u0119zyk afrikaans, j\u0119zyk afrykanerski (afr. afrikaans, Afrikaanse taal) \u2013 indoeuropejski j\u0119zyk nale\u017C\u0105cy do dolnosakso\u0144skiej ga\u0142\u0119zi j\u0119zyk\u00F3w zachodniogerma\u0144skich, b\u0119d\u0105cy j\u0119zykiem ojczystym po\u0142udniowoafryka\u0144skich Kolored\u00F3w oraz bia\u0142ych Afrykaner\u00F3w. Powsta\u0142 na styku kultur w Kolonii Przyl\u0105dkowej z XVII-wiecznych dialekt\u00F3w niderlandzkich pod wp\u0142ywem j\u0119zyka malajskiego i portugalskiego oraz miejscowych j\u0119zyk\u00F3w lud\u00F3w hotentockich . Niderlandzkim \u2013 j\u0119zykiem urz\u0119dowym holenderskiej Kompanii Wschodnioindyjskiej (VOC) \u2013 m\u00F3wili funkcjonariusze, \u017Co\u0142nierze Kompanii oraz europejscy osadnicy, przybywaj\u0105cy na tereny dzisiejszej Republiki Po\u0142udniowej Afryki od po\u0142owy XVII wieku, a pochodz\u0105cy g\u0142\u00F3wnie z Holandii i Niemiec oraz w mniejszym stopniu z Francji i Skandynawii. Koloni\u015Bci ci dali pocz\u0105tek Burom, czyli przodkom dzisiejszych Afrykaner\u00F3w. J\u0119zykiem malajskim i portugalskim pos\u0142ugiwa\u0142a si\u0119 na Przyl\u0105dku wi\u0119kszo\u015B\u0107 sprowadzanych niewolnik\u00F3w. W ten spos\u00F3b afrikaans ukszta\u0142towa\u0142 si\u0119 na styku j\u0119zyk\u00F3w, kultur, ras i religii jako j\u0119zyk codziennej komunikacji i a\u017C do ko\u0144ca XIX wieku traktowany by\u0142 pogardliwie jako mowa Hotentot\u00F3w, Kolored\u00F3w oraz niewykszta\u0142conych farmer\u00F3w z prowincji. Podstawowy zas\u00F3b s\u0142ownictwa w afrikaans, ok. 90%, pochodzi z j\u0119zyka niderlandzkiego, lecz wykazuje on tak\u017Ce wp\u0142ywy leksykalne malajskiego, portugalskiego, a od XIX wieku tak\u017Ce elementy przej\u0119te z j\u0119zyka angielskiego oraz miejscowych j\u0119zyk\u00F3w bantu. W trakcie migracji ludno\u015Bci wykszta\u0142ci\u0142y si\u0119 trzy podstawowe dialekty: \n* przyl\u0105dkowy afrikaans (Kaapse Afrikaans) \u2013 na terenie pomi\u0119dzy Kapsztadem, Stellenbosch a Graaff-Reinet \n* afrikaans znad Rzeki Pomara\u0144czowej (Oranjerivier-Afrikaans) \u2013 w p\u0142n. cz\u0119\u015Bci Kraju Przyl\u0105dkowego \n* afrikaans znad wschodniej granicy (Oosgrens-Afrikaans) \u2013 w okolicach Graaff-Reinet i na wsch\u00F3d od tego miasta. Do\u015B\u0107 specyficznym dialektem tego j\u0119zyka jest oorlans. Do ko\u0144ca XIX wieku afrikaans funkcjonowa\u0142 na r\u00F3wni z j\u0119zykiem niderlandzkim i uzupe\u0142nia\u0142 go w ni\u017Cszych rejestrach, ale w niepodleg\u0142ych pa\u0144stwach burskich (Transwal, Orania) urz\u0119dowym by\u0142 nadal niderlandzki. Pozosta\u0142 on te\u017C j\u0119zykiem ko\u015Bcio\u0142a reformowanego. Od lat 40. XIX wieku zafrykanizowane formy niderlandzkiego by\u0142y coraz cz\u0119\u015Bciej u\u017Cywane w prasie, a od lat 70. datuj\u0105 si\u0119 pierwsze pr\u00F3by kodyfikacji i emancypacji afrikaans, co mia\u0142o bezpo\u015Bredni zwi\u0105zek z agresywn\u0105 anglicyzacj\u0105 oraz uzyskiwaniem \u015Bwiadomo\u015Bci narodowej przez Afrykaner\u00F3w. Po podboju republik burskich przez Wielk\u0105 Brytani\u0119 (tzw. wojny burskie) j\u0119zyk afrikaans sta\u0142 si\u0119 podstawowym elementem afrykanerskiej to\u017Csamo\u015Bci narodowej i nast\u0105pi\u0142a jego szybka standaryzacja i rozw\u00F3j: w 1925 r. sta\u0142 si\u0119 obok angielskiego, na r\u00F3wni z niderlandzkim, j\u0119zykiem urz\u0119dowym w Zwi\u0105zku Po\u0142udniowej Afryki, a potem w Republice Po\u0142udniowej Afryki oraz w Namibii, w praktyce jednak szybko wypar\u0142 j\u0119zyk niderlandzki. Obecnie jest jednym z 11 urz\u0119dowych j\u0119zyk\u00F3w RPA; u\u017Cywany jest te\u017C powszechnie w Namibii. Afrikaans jako j\u0119zykiem ojczystym pos\u0142uguje si\u0119 ok. 6,2 mln mieszka\u0144c\u00F3w RPA, z czego zdecydowan\u0105 wi\u0119kszo\u015B\u0107 stanowi\u0105 Afrykanerzy i Koloredzi oraz dodatkowo 4 mln jako jednym z dw\u00F3ch j\u0119zyk\u00F3w ojczystych (\u0142\u0105cznie ok. 26% populacji RPA). Najwi\u0119cej u\u017Cytkownik\u00F3w afrikaans skupia si\u0119 w stolicy kraju \u2013 Pretorii oraz w Bloemfontein, a tak\u017Ce na ca\u0142ym obszarze Kraju Przyl\u0105dkowego, czyli w zachodniej cz\u0119\u015Bci RPA. Ze wsp\u00F3\u0142czesnych prowincji RPA najwi\u0119kszym udzia\u0142em m\u00F3wi\u0105cych j\u0119zykiem afrikaans cechuj\u0105 si\u0119: \n* P\u00F3\u0142nocna Prowincja Przyl\u0105dkowa (Noord-Kaap) \u2013 70% \n* Zachodnia Prowincja Przyl\u0105dkowa (Wes-Kaap) \u2013 54% \n* Wschodnia Prowincja Przyl\u0105dkowa (Oos-Kaap) \u2013 30% \n* Zachodni Transwal (Wes-Transvaal) \u2013 22% \n* Mpumalanga (region sto\u0142eczny) \u2013 21% \n* Oranje \u2013 16% \n* Wschodni Transwal (Oos-Transvaal) \u2013 12%. W pozosta\u0142ych dw\u00F3ch prowincjach (KwaZulu-Natal oraz P\u00F3\u0142nocny Transwal) udzia\u0142 m\u00F3wi\u0105cych j\u0119zykiem afrikaans jest bardzo ma\u0142y.Afrikaans jest r\u00F3wnie\u017C j\u0119zykiem ojczystym ok. 130 tys. mieszka\u0144c\u00F3w Namibii, w tym 25% ludno\u015Bci stolicy kraju \u2013 Windhuku, ok. 25 tys. mieszka\u0144c\u00F3w Botswany oraz kilku tysi\u0119cy os\u00F3b w Malawi. Afrikaans pe\u0142ni, cho\u0107 w ograniczonym przez znajomo\u015B\u0107 j\u0119z. angielskiego zakresie, funkcj\u0119 lingua franca w regionie Afryki Po\u0142udniowej \u2013 jest wa\u017Cnym narz\u0119dziem komunikacji na terenie RPA, Namibii, Botswany i Zambii."@pl . . .